Sinti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Sinti (jednotné číslo Sint; iné názvy: Sintovia, Sintiovia, nemeckí Rómovia,[1][2] sintskí Rómovia/sintskí Romovia; po rómsky množné číslo Sinti alebo Sinte/Sinté, jednotné číslo Sinto) je podskupina Rómov (v širšom zmysle) dnes žijúca v Nemecku, Francúzsku (Manuši), severnom Taliansku (Zingari, Giostrai), Rakúsku, Holandsku, Belgicku, Švajčiarsku (Jenische), bývalom Východnom Prusku, Česku (hlavne do 2. svetovej vojny), na Slovensku (hlavne do 2. sv. vojny), Škandinávii a bývalej veľkej Juhoslávii.[3][4] Ich dialekt (jazyk) sa volá sintská rómčina (sintský dialekt rómčiny, sinto) a obsahuje veľa germanizmov.

Sinti prišli z juhovýchodnej Európy, od 15. storočia žili v Nemecku, odkiaľ sa rozišli do okolitých krajín - prvá skupina do Holandska, Belgicka, Česka a Škandinávie, druhá skupina do severného Talianska, Slovinska a Maďarska, tretie skupina do Francúzska a Švajčiarska a štvrtá do Rakúska. Sami seba (aspoň v Nemecku) považujú za osobitné etnikum a často sa hnevajú, keď ich spájajú s Rómami (v užšom zmysle); oni sami sa často považujú za Nemcov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1]
  2. a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 296-297.
  3. Pozri delenia a zdroje v článku Rómčina.
  4. Výskyt Sintov na Slovensku spomína napr. [2]