Skloňovanie
Skloňovanie alebo deklinácia je systematická úprava tvaru mien (teda podstatných mien, prídavných mien, zámien a čísloviek).[1]
Druhy podľa typu jazyka[upraviť | upraviť zdroj]
V analytických jazykoch (napríklad románske jazyky, angličtina, bulharčina) sa skloňuje (v širšom zmysle) pomocou predložiek (napr. v angličtine je genitív od slova house "of the house") a lexikálna časť gramatického tvaru ostáva nezmenená.[1]
V aglutinačných jazykoch (aglutinujúcich) sa skloňuje pomocou prípon, ktoré majú vždy len jeden gramatický význam (napr. maďarčina, turečtina).[1]
Vo flektívnych jazykoch sa skloňuje pomocou prípon, ktoré majú aj viac gramatických významov (napr. slovenčina - genitív je chlapa alebo chlapov).[1]
V introflektívnych jazykoch sa skloňuje (aj) zmenou v kmeni slova (napr. slovenčina - genitív od žena je žien; nemčina - množné číslo od Vater je Väter; angličtina - množné číslo od goose je geese). Hlavnými introflektívnymi jazykmi sú semitsko-hamitské jazyky (napr. arabčina), kde existuje zložitý ustálený systém na viacero zmien v kmeňoch slov.[1]
Skloňovanie v slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e skloňovanie. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 384.
