Slobodná vôľa
Slobodná vôľa je väčšinou chápaná ako schopnosť rozhodovať sa medzi alternatívnymi možnosťami, respektíve schopnosť konať bez externého nátlaku. Neexistuje však všeobecne akceptovaná definícia tohto pojmu.
Otázka, čo je to slobodná vôľa, ako ju chápať alebo či vôbec existuje (kontrastné sú napríklad postoje fatalizmu) a dôsledky jej existencie alebo neexistencie predstavujú jednu z najdlhších diskusií vo filozofii. Okrem filozofie existujú rozličné názory na tento problém taktiež v rámci neurovedy alebo psychológie. Vzhľadom na to, že ide ale ultimátne o metafyzickú tému nejde o vedecký problém v striktnom zmysle (podobne ako napríklad otázka existencie duše atď.).[1] Napriek tomu aj v posledných rokoch vznikajú práce kognitívnych vedcov materialistického svetonázoru, ktorí zastávajú existenciu slobodnej vôle, k nim patrí napríklad Peter Ulric Tse[2] alebo Kevin Mitchell.[3]
Spomedzi filozofov sú známe napríklad Sartrove úvahy z knihy Existencializmus je humanizmus (1946), definujúce samotného človeka ako slobodu. Apel na slobodu bol nakoniec všeobecne príznačný pre filozofov existencie.
 |
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ DOYLE, Bob. Free will: the scandal in philosophy. Cambridge, Mass : I-Phi Pr, 2011. (1. ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-9835802-0-1.
- ↑ Peter Ulric Tse | Department of Psychological and Brain Sciences [online]. faculty-directory.qprod.dartmouth.edu, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Home [online]. Mysite, [cit. 2025-05-09]. Dostupné online. (po anglicky)