Slovenský skauting

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:16, 2. február 2016, ktorú vytvoril Slovenský Skauting (diskusia | príspevky) (odstranenie ROKu a nahodenie do novej stranky.)
Logo Slovenského skautingu

Slovenský skauting je organizácia združujúca skoro 6000 členov. Jeho cieľom je výchova mládeže k osobnostiam a k formovaniu hodnôt. Jeho základnou výchovnou jednotkou je oddiel, v ktorom sa zoskupuje viacero skautských družín. Oddiely sa ďalej spájajú do zborov, pričom skautský zbor má spravidla udelenú právnu subjektivitu. Zbory z jedného regiónu tvoria skautskú oblasť (v súčasnosti je ich 6) a oblasti spadajú priamo pod národné orgány Slovenského skautingu. Táto organizácia bola na Slovensku trikrát zakázaná. No v roku 1989 bol SLSK oficiálne obnovený a odvtedy funguje už 20 rokov, čo je v jeho doterajšej histórii najdlhšia etapa bez prerušenia činnosti. Slovenský skauting je členom hlavných svetových skautských organizácií WOSM a WAGGGS.

Skauting patrí medzi najväčšie výchovné organizácie pre deti a mládež na Slovensku. Jeho možnosti a rastúci počet členov sú potvrdením hodnotových základov s modernými a príťažlivými formami kvalitného programu skautingu pre deti a mládež, dospelých nevynímajúc.

Štruktúra skautingu na Slovensku

Družina

Chlapec či dievča sa okamžite po vstupe do skautingu stáva členom družiny, ktorá ho príjíma medzi seba. Je to skupina 5 – 10 detí, ktorú vedie ich starší a skúsený rovesník – družinový radca. Je to základná jednotka, v ktorej prebieha väčšina skautského programu.

Oddiel

Dve a viac družín (spravidla 3 – 4) tvorí oddiel, ktorý je základnou výchovnou jednotkou. Vedie ho oddielový vodca v spolupráci s radcami jednotlivých družín. Spolu s ďalšími dospelými pomocníkmi tvoria oddielovú radu, ktorá sa pravidelne schádza a prejednáva otázky programu, výchovy a organizácie.

Zbor

Zbor je dobrovoľným zoskupením 2 a viacerých oddielov a vedie ho zborový vodca so zborovou radou. Zbor zabezpečuje priestorové, finančné, materiálne a personálne podmienky pre prácu s deťmi v oddieloch a družinách. Zbor má právnu subjektivitu, čiže môže oficiálne vystupovať v mene skautingu pred úradmi, uzatvárať zmluvy, získavať financie a pod. V tomto smere je základnou a úplne samostatnou jednotkou.

V zbore zväčša bývajú zastúpené všetky vekové kategórie a obe pohlavia. Tým vytvára veľmi rôznorodé a pestré spoločenstvo ľudí. Mladý človek automaticky prechádza v rámci jedného zboru vlčiackym, skautským a roverským oddielom.

Oblasť

Medzistupňom medzi náčelníctvom a zbormi je skautská oblasť. Zbory v určitom regióne sa môžu spojiť a vytvoriť oblasť, ktorá poskytuje servis zborom, zabezpečuje kurzy a vzdelávanie dospelých členov skautingu, rozširuje skauting do ďaších miest a obcí a usporadúva regionálne skautské akcie. Na Slovensku existuje 8 skautských oblastí – Bratislavská, Nitrianska, Podtatranská, Žilinská, Stredoslovenská, Trnavská, Východoslovenská a Rómska, ktorá koordinuje činnosť skautov rómskej národnosti. Môžu v nej pôsobiť zástupcovia z viacerých regiónov Slovenska.

Národná úroveň

Najvyšším orgánom Slovenského skautingu je Snem, ktorý sa schádza každé tri roky. Snem volí z radov dobrovoľníkov Náčelníctvo SLSK, ktoré usmerňuje chod organizácie a zastupuje ju pred inými subjektmi medzi snemami. Úlohy spojené s riadením organizácie vykonáva Ústredie SLSK ako výkonný orgán. Pracujú v ňom profesionálni zamestnanci, ktorí sa starajú o administratívu, financie, účtovníctvo, publikačnú činnosť, vzťahy s verejnosťou, vedenie veľkých projektov a podporu pre vodcov a ich zložky.

Vekové skupiny

Skautská organizácia rešpektuje požiadavky rozdielneho prístupu rôznym vekovým kategóriám. Náš program aj výchova detí a mladých ľudí je primerane prispôsobená ich veku, záujmom a potrebám:

  • Vĺčatá a včielky: 6 až 10 rokov
  • Skauti a skautky: 11 až 15 rokov
  • Roveri a roverky: 16 až 26 rokov
  • Dospelí skauti (lídri a dospelí členovia)
  • 6 – 11 rokov: Vĺčatá a včielky

V programe najmladších členov má veľkú dôležitosť svet fantázie malých detí. Akékoľvek učenie sa prebieha formou hier. Najmladší členovia sú organizovaní vo vlčiackych svorkách alebo včielkárskych rojoch – v šesťčlenných skupinách. Deti sa učia začleňovať do kolektívu priateľov a dospelí im postupne dávajú ozajstnú zodpovednosť, no zároveň zaisťujú telesnú, citovú a duševnú bezpečnosť.

11 - 15 rokov: Skauti a skautky

V skautskom veku stúpa dôležitosť "družinového systému" – je to systém prirodzených partií mladých ľudí, ktorý umožňuje plné zapojenie a sebarealizáciu každého člena. Na čele takejto družiny stojí skúsený rovesník – mladý líder (družinový radca). Dospelí vedúci motivujú družiny k ich vlastnému družinovému životu. Symbolickým rámcom skautiek a skautov je objavovanie a skúmanie okolitého sveta a preferovaným prostredím pre aktivity je príroda.

15 - 26 rokov: Roveri a roverky

Väčšina aktivít tejto vekovej skupiny sa odohráva na úrovni roverských skupín. Dospelí sú prítomní, ale majú úlohu poradcov a podporcov. Náplň roveringu tvorí putovanie, cestovanie, objavovanie seba, svojich hodnôt a charakteru. Roveri a roverky si pripravujú náročné projekty, organizujú horské výpravy a expedície do zahraničia. Aktívne sa podieľajú na ochrane prírody a realizujú službu pre miestne komunity.

Dospelí s mladým duchom

Skauting je takisto hnutím dospelých, ktorí chcú pomáhať mladým ľuďom rozvíjať ich osobnosti. Stály kontakt s mladými ľuďmi umožňuje dospelým predĺžiť svoju vlastnú mladosť, myslieť dynamicky a moderne. Dospelí ľudia môžu v skautingu naplno uplatniť svoje vlohy, sebarealizovať sa a pomáhať dobrej veci. Komunitu dospelých skautov spája záujem o spoločnú vec, vzájomná podpora a zdieľanie podobných princípov: vzťah k sebe a k svojmu ďalšiemu zdokonaľovaniu sa, vzťah k iným, tolerancia a solidarita a vzťah k duchovnému svetu, k sile a hodnotám, ktoré presahujú materiálny svet.

Skauting je dobrovoľné, nepolitické, výchovné hnutie pre mladých ľudí, otvorené všetkým bez rozdielu pôvodu, národnosti, rasy, náboženského vyznania alebo politického presvedčenia.

Poslanie a ciele skautingu

Poslaním skautingu je prispieť k plnému rozvoju mladého človeka a jeho príprave na plnohodnotný život. Rozvíjať jeho vedomosti, schopnosti a postoje v telesnej, intelektuálnej, citovej, sociálnej, duchovnej a charakterovej oblasti v súlade so zásadami stanovenými zakladateľom skautského hnutia Róbertom Baden – Powellom.

Cieľom hnutia je prispieť k porozumeniu a tolerancií medzi ľuďmi a pomôcť mladým ľuďom dosiahnuť ich všestranný rozvoj ako jednotlivcov, ako zodpovedných občanov  s úctou k hodnotám a tradíciám a ako členov miestnych, národných a medzinárodných spoločenstiev.

Dejiny skautingu

Skauting rozbehol britský generál búrskych vojen R.S.S. Baden-Powell v roku 1907 svojím experimentálnym táborom na ostrove Brownsea na juhu Anglicka. Baden-Powellova kniha Scouting for boys (Skauting pre chlapcov) sa okamžite stala bestsellerom a patrí k najpredávanejším knihám 20. storočia. O pôvodne chlapčenské hnutie rýchlo prejavili záujem aj dievčatá, a tak sa stalo univerzálnym hnutím pre všetkých mladých ľudí, ktoré sa lavínovito šírilo do celého sveta a dodnes je skautská organizácia najväčšou mládežníckou organizáciou na svete. V Česku sa skauting šíril po vplyvom A. B. Svojsíka už od roku 1911. V roku 1914 bola založená skautská organizácia Junák - český skaut. Na Slovensku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Uhorska, vznikol prvý (maďarský) skautský oddiel v Komárne v roku 1913. Slovenské skautské oddiely začali vo výraznej miere vznikať až po 1. svetovej vojne. V 1. česko-slovenskej republike sa sformovalo viacero skautských organizácií, líšiacich sa na konfesijnom, národnostnom či sociálnom základe. Existovali napr. katolícki skauti, evanjelickí skauti, židovskí skauti (Hašomer Hacair), ale dokonca aj komunistami podporovaní tzv. Spartakovi skauti práce. Najväčšou a najdôležitešou jednotiacou organizáciou však bol Zväz junákov skautov republiky česko-slovenskej. Roku 1938 slovenská vláda skautské organizácie zakázala (roku 1940 aj vláda v protektoráte Čechy a Morava). Časť katolíckych skautov bola transformovaná do Hlinkovej mládeže. Väčšina skautov však kolaboráciu s režimom odmietala a mnohé skautské skupiny - najmä v Čechách -vyvíjali aj intenzívnu podzemnú odbojovú činnosť proti nacistom. Po skončení vojny roku 1945 obnovila celoštátna organizácia Junák (na Slovensku Slovenský Junák) svoju činnosť s masovou odozvou mládeže. Komunistický prevrat v roku 1948 však spôsobil rýchly zákaz slobodymilovnej skautskej činnosti a vznik štátom preferovanej komunistickej Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže. Skautskí činovníci boli perzekuovaní, zatváraní či dokonca popravovaní v rámci stalinistických procesov v 50-tych rokoch. V roku 1968, v rámci Pražskej jari, bol skauting (Junák) v Česko-Slovensku znova povolený, no len nakrátko, lebo v roku 1970 ho normalizačný tlak zakázal. Definitívne obnovený bol skauting po nežnej revolúcii roku 1989. Rozdelenie Česko-Slovenska prinieslo vznik samostatnej organizácie Slovenský skauting (SLSK), ktorá je dodnes jedinou veľkou skautskou organizáciou pre mladých ľudí bez rozdielu národnosti. Najviac členov Slovenského skautingu je slovenskej a rómskej národnosti, členovia sú organizovaní v skautských zboroch. Slovenský skauting je členom hlavných svetových skautských organizácií WOSM a WAGGGS. Okrem SLSK na Slovensku funguje ešte Zväz skautov maďarskej národnosti (ZSMN), ktorý však členom svetových organizácií nie je a zameriava sa skôr na úzku spoluprácu so skautmi v Maďarsku. Medzi SLSK i ZSMN sú však priateľské a bratské vzťahy a neexistujú medzi nimi žiadne spory. Novodobá história slovenského skautingu prechádzala búrlivými fázami obnovovania činnosti, prispôsobovania programu potrebám dnešnej mladej generácie, vyjasňovania si vlastnej identity a princípov. Dnes je slovenský skauting silnou stabilizovanou organizáciou, s moderným programom a aktivitami a zároveň neslabnúcim dôrazom na univerzálne skautské hodnoty.

Pozri aj

Referencie

Externé odkazy