Sociálna diferencia frazém
Sociálna diferencia frazém je frazeológia sa tradične chápe ako rečový fenomén idiomatickej povahy, spočívajúcej v tom, že nesie v sebe sociálny náter ľudovosti. V slovenských súvislostiach k tomu prispieval fakt, že spisovný jazyk sa tu značne prekrýva s rečovou sférou stredoslovenskej dedinskej pospolitosti, pritom príznačne práve v oblasti frazeológie. Aktuálne rastúci "dopyt" v súčasnom spoločenskom úze však jasne dokumentuje, že potreba frazeológie je v komunikácii systémová a že jej dnešné frekventovanie nie je už značené koloritom idiomatickosti, aj keď ten zrejme nechýba. Dnes cez to preráža naliehavejšia potreba samej funkčnej autentickosti, pričom sa tu prejavuje tendencia diferenciácie frazém podľa iných, pragmatických kritérií. Ak je základná vrstva frazém spojená so sférou neverejného občianskeho života v jeho osobnom styku ľudí, navrstvujú sa v zhode s profesionálnou diferenciáciou komunikácie na túto idiomatickú vrstvu osobitné jej vrstvy tzv. kultúrnej frazeológie. Stretávame sa s tým v osobnom styku intelektuálov, vedcov, odborníkov, novinárov, politikov, a v kultúrnych profesiách vôbec a to s jej istými špecifikami. Zdieľa ju potom aj denná a časopisecká tlač, ako aj rozhlasové a televízne médiá, spolkový, politický a ekonomický život, vrátane sféry čisto osobné styku v nich už na tejto úrovni.