Sociálna regulácia
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Sociálna regulácia – môže byť zámerná, polo zámerná a bez zámeru.
Prirodzeným výsledkom sociálnej regulácie je učenie a učenie sa zo strany jedinca. Učenie nemusí byť zámerné, ale môže byť i spontánne, živelné, sociálne neriadené, lebo každý jedinec je pri uspokojovaní svojich potrieb v spojitosti s okolím, od ktorého prijíma informácie a podnety, teda proces učenia je stály.
Živelné výsledky učenia môžu byť spoločensky žiadúce a spoločensky nežiaduce – v rozpore s cieľmi.
Spontánne učenie získame 2 formami – získavaním vlastných skúseností (vlastné učenie, odmena, trest, pozitívna a negatívna motivácia, skúsenosti) a osvojovaním skúseností druhých (napodobňovanie – imitácia, snaha chovať sa, vnímať a konať ako iní, alebo stotožňovanie – identifikácia s určitým jedincom, prevzatie vzorov vedomé a nevedomé napr. žena začne napodobňovať svoju matku až keď sa sama stane matkou alebo svokrou)
Sociálna regulácia prebieha 2 smermi :
• poskytovanie vzoru kognitívneho obrazu – regulácia vlastného napodobňovania
• kontrola vzorov a činností, s ktorými jedinec prichádza do styku (od kontroly dieťaťa s kým sa kamaráti až po štátnu cenzúru)