Sociálna regulácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Sociálna regulácia – môže byť zámerná, polo zámerná a bez zámeru.

Prirodzeným výsledkom sociálnej regulácie je učenie a učenie sa zo strany jedinca. Učenie nemusí byť zámerné, ale môže byť i spontánne, živelné, sociálne neriadené, lebo každý jedinec je pri uspokojovaní svojich potrieb v spojitosti s okolím, od ktorého prijíma informácie a podnety, teda proces učenia je stály.

Živelné výsledky učenia môžu byť spoločensky žiadúce a spoločensky nežiaduce – v rozpore s cieľmi.

Spontánne učenie získame 2 formami – získavaním vlastných skúseností (vlastné učenie, odmena, trest, pozitívna a negatívna motivácia, skúsenosti) a osvojovaním skúseností druhých (napodobňovanie –  imitácia, snaha chovať sa, vnímať a konať ako iní, alebo stotožňovanie – identifikácia s určitým jedincom, prevzatie vzorov vedomé a nevedomé napr. žena začne napodobňovať svoju matku až keď sa sama stane matkou alebo svokrou)

Sociálna regulácia prebieha 2 smermi :

• poskytovanie vzoru kognitívneho obrazu – regulácia vlastného napodobňovania

• kontrola vzorov a činností, s ktorými jedinec prichádza do styku (od kontroly dieťaťa s kým sa kamaráti až po štátnu cenzúru)