Zobrazenie zdroja stránky Sojuz (kozmická loď)

{{Infobox Kozmická loď
| názov               = Sojuz
| obrázok             = Obrázok:ISS-66 Soyuz MS-20 crew ship approaches the space station (2).jpg
| text                = Kozmická loď Sojuz MS-20 sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici 
| výrobca             = [[Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova|RKK Energija]], [[Koroľov (mesto)|Koroľov]], [[Moskovská oblasť]]
| konštrukcia         =
| krajina pôvodu      = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
| prevádzkovateľ      = [[Roskosmos]]
| použitie            = pilotované kozmické lety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu
| typ                 = kozmická loď na dopravu posádky
| nosná raketa        = [[Sojuz-2 (nosná raketa)|Sojuz-2.1a]]
| životnosť           = 3 dni (pri samostatnom lete)<br />200 dní (pripojený ku kozmickej stanici)
| hmotnosť pri štarte =
| prázdna hmotnosť    =
| kapacita posádky    = 3 kozmonauti
| kapacita nákladu    = 200 kg (variant MS s trojčlennou posádkou)
| výška               =
| dĺžka               = 6,98 m
| šírka               = 
| priemer             = 2,72 m
| objem               = 7 m³
| energia             = solárne panely
| batérie             =
| motory              = 1 × hlavný manévrovací (N<sub>2</sub>O<sub>4</sub>/UDMH)<br />1 × záložný manévrovací (N<sub>2</sub>O<sub>4</sub>/UDMH)<br />24 × orientačné RCS trysky (H<sub>2</sub>O<sub>2</sub>)
| vybavenie           =
| oblasť pôsobenia    = [[nízka obežná dráha Zeme]]
| stav                = v službe
| vyrobených          =
| vo výrobe           =
| vypustených         =
| funkčných           =
| vyradených          =
| zlyhalo             =
| zničených           =
| prvý štart          = [[28. november|28. novembra]] [[1966]] ([[Kozmos 133]])
| posledný štart      =
| odvodené z          =
| deriváty            = [[Progress (kozmická loď)|Progress]], [[Šen-čou]]
| subsatelity         =
| subsatelit čoho     = 
| letelo s            =
}}

'''Sojuz''' ([[ruština|po rusky]] ''Союз'' čiže zväz) je označenie radu [[Sovietsky zväz|sovietskych]] resp. [[Rusko|ruských]] pilotovaných transportných [[Kozmická loď|kozmických lodí]] rôznych variánt. Vyvinulo, vyrábalo a prevádzkovalo ich Centralnoje konstruktorskoje bjuro eksperimentalnogo mašinostrojenija (CKBEM) (Центральное конструкторское бюро экспериментального машиностроения /ЦКБЕМ/), teraz [[RKK Energija|RKK „Energija“ im. S. P. Koroljova]] (РКК „Энергия“ имени С. П. Королёва), [[Koroljov]] (predtým Kaliningrad), Moskovská oblasť, [[RSFSR]] ([[ZSSR]]).

Tieto lode s celkovou dĺžkou {{m|6.98|m}} a maximálnym priemerom {{m|2.72|m}} sa skladajú z troch častí: z návratového modulu SA (spuskajemyj apparat, спускаемый аппарат), z obytnej sekcie BO (bytovoj otsek, бытовой отсек) a prístrojovej sekcie PAO (priborno-aggregatnyj otsek, приборно-аггрегатный отсек). Keď slúžia ako transportné lode, majú v prednej časti obytnej sekcie umiestnené aktívne stykové zariadenie, slúžiace na pripojenie lode ku [[Kozmická stanica|kozmickej stanici]] alebo inému kozmickému objektu. V zadnej časti prístrojovej sekcie je umiestnený zdvojený korekčný [[Raketový motor|motor]], ktorý slúži jednak na manévrovanie na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], jednak pre brzdiaci manéver pri zostupe z obežnej dráhy na [[Zem]]. Niektoré verzie boli vybavené výklopnými panelmi [[solárny panel|fotovoltaických (solárnych) batérií]]. Jednotlivé varianty sa od seba líšia podľa účelu, na ktorý boli určené. Ich podrobný popis je uvedený v samostatných heslách (pozri ďalej). Vzletová hmotnosť lodí sa pohybovala podľa typu od {{kg|6560}} do {{kg|7250}}.

Celá kozmická loď je pokrytá izolačnou obšívkou zelenej farby. Počas štartu je umiestnená pod aerodynamickým krytom, ktorého súčasťou je aj [[Raketový motor na tuhé pohonné látky|motor]] záchranného systému SAS (sistema avarijnogo spasenija, система аварийного спасения) na tuhé pohonné látky s ťahom 785 [[Newton (jednotka)|kN]].

Na obežnú dráhu sú tieto kozmické lode vynášané rôznymi variantmi [[Nosná raketa|nosných rakiet]] typu [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]].

Z kozmických lodí typu Sojuz bola odvodená aj automatická nákladná kozmická loď typu [[Progress (kozmická loď)|Progress]].

Zdá sa, že konštrukciou Sojuzov boli inšpirovaní aj čínski konštruktéri pri návrhu kozmických lodí [[Šen-čou]].

== Verzie kozmických lodí Sojuz ==
Kozmická loď Sojuz bola postupne zdokonaľovaná a stavaná v rôznych sériách, ktoré boli označované ako:

* Sojuz (1 až 40, varianty [[Sojuz 7K-OK (A)|7K-OK (A)]], [[Sojuz 7K-OK (P)|7K-OK (P)]], [[Sojuz 7K-T|7K-T]], [[Sojuz 7K-T (A9)|7K-T (A9)]] a [[Sojuz 7K-TM|7K-TM]])
* [[Sojuz 7K-ST]] (1 až 15)
* [[Sojuz 7K-STM]] (1 až 34)
* [[Sojuz TMA]] (1 až 22)
* [[Sojuz TMA-M]] (01M až 20M)
* [[Sojuz MS]] (od roku 2016)

V súčasnosti sa používa verzia MS ako transportný a záchranný prostriedok pre [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]] (ISS).

== História ==
[[Program Sojuz]] začal v roku [[1962]], keď sa uvažovalo o stavbe kozmickej lode na oblet [[Mesiac]]a (pozri [[Sovietsky mesačný program]]). Mesačná kozmická loď sa mala skladať z troch samostatne vynesených dielov, a to vlastnej kozmickej lode s projektovým označením 7K a motorových blokov 9K a 11K. Neskôr bol tento projekt prerušený a obmedzený na jednoduchý balistický oblet Mesiaca modifikovanou loďou 7K-L1 (pozri [[Program Zond|Zond]]). Rozpracovaný projekt 7K bol zmenený a na jeho základe sa začala konštruovať viacúčelová kozmická loď 7K-OK (orbitalnyj korabl, орбитальный корабль), určená pre nácvik manévrovania na dráhe okolo Zeme, spájanie kozmických objektov vo vesmíre a na vykonávanie rôznych vedeckých experimentov. Tieto lode boli stavané v niekoľkých modifikáciách, líšiacich sa najmä v tom, či boli vybavené aktívnym alebo pasívnym stykovacím uzlom. Stykovacie zariadenie použitého typu však neumožňovalo prestup z jedného kozmického objektu na druhý.

Letové skúšky boli začaté v roku [[1966]], ale všetky tri bezpilotné lety, uskutočnené tajne v rámci [[Kozmos (program)|programu Kozmos]], boli neúspešné. Pod politickým tlakom sa v roku [[1967]] uskutočnil [[Sojuz 1|prvý pilotovaný let]], ktorý sa skončil katastrofou a pri pristátí sa zabil jediný člen posádky, kozmonaut [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]]. Nasledovali preto ďalšie bezpilotné letové skúšky, v rámci ktorých sa v roku [[1968]] uskutočnilo prvé plne automatické spojenie dvoch kozmických telies (Kozmos 212 a Kozmos 213). Pilotované lety boli obnovené v tom istom roku.

V súvislosti so začatím programu dlhodobých pilotovaných kozmických staníc v roku [[1969]], bola rozpracovaná nová verzia kozmických lodí radu Sojuz s projektovým označením 7K-T (transportnyj, транспортный). Od predchádzajúcich variánt sa odlišoval najmä tým, že stykový uzol bol vybavený prielezom, umožňujúcim prechod na palubu kozmickej stanice.

Tieto lode slúžili najmä pre dopravu posádok na kozmické stanice [[Saľut 1]], [[Saľut 3]], [[Saľut 4]], [[Saľut 5]] a [[Saľut 6]].

V prvej variante boli v návratovom module umiestnené tri kreslá pre posádku, ktorá však nemohla mať z priestorových dôvodov [[skafander|skafandre]]. To sa vypomstilo pri lete [[Sojuz 11|Sojuzu 11]], pri ktorom došlo počas zostupu z obežnej dráhy k dehermetizácii kabíny a celá posádka, ktorú tvorili kozmonauti [[Georgij Timofejevič Dobrovoľskij|Georgij Dobrovoľskij]], [[Vladislav Nikolajevič Volkov|Vladislav Volkov]] a [[Viktor Ivanovič Pacajev|Viktor Pacajev]], zahynula. Preto v ďalších lodiach tohto typu boli umiestnené iba dve kreslá, aby kozmonauti mohli byť pri štarte a pristátí oblečení v skafandroch.

[[Súbor:Soyuz-19 Docking End.jpg|thumb|left|Kozmická loď [[Sojuz 19]] (verzia 7K-TM) počas misie [[Apollo-Sojuz|Sojuz-Apollo]], 1975]]

Dve z týchto lodí označované ako 7K-TM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный), boli vybavené špeciálnym androgynným stykovacím zariadením a boli využité v rámci spoločného sovietsko-amerického kozmického letu v rámci [[Apollo-Sojuz|projektu Sojuz-Apollo]].

Na prelome [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych]] a [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokov 20. storočia]] začali projekčné práce na vojenskej verzii kozmickej lode pod projektovým označením 7K-S. Tieto lode mali byť vybavované najmä modernizovaným elektronickým vybavením vrátane palubného riadiaceho počítača, nového systému riadenia letu a zdokonaleného pohonného systému. Ministerstvo obrany ZSSR však čoskoro od zámeru využívať tieto lode upustilo a konštrukčná kancelária ho prerobila na typ 7K-ST, verejne známy pod označením Sojuz T. Vylepšenia interiéru návratového modulu umožnilo opäť let troch kozmonautov oblečených v skafandroch. Tento variant bol používaný pre obsluhu kozmických staníc [[Saľut 6]] a [[Saľut 7]].

[[Súbor:Soyuz-TM during STS-71.jpg|thumb|right|Kozmická loď Sojuz 7K-STM po odpojení od [[kozmická stanica|vesmírnej stanice]] [[Mir]] vyfotografovaná z amerického [[Space Shuttle|raketoplánu]] ''[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]'' počas misie [[STS-71]], 1995]]

Ďalším zdokonalením, najmä použitím nového hlavného manévrovacieho motora, zdokonaleného [[padák]]ového pristávacieho systému a nového rádiotechnického systému stretávania a spájania na obežnej dráhe vznikla ďalšia verzia kozmickej lode, Sojuz 7K-STM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный). Ten slúžil od roku [[1986]] na zaisťovanie výmeny posádok kozmickej stanice [[Mir]] a v období rokov [[2000]] až [[2002]] tiež na obsluhu Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Vzhľadom na to, že niektorí americkí astronauti vyššieho vzrastu by nemohli loď Sojuz 7K-STM využívať ako záchranný čln, bola vytvorená ďalšia verzia, označovaná Sojuz TMA (transportnyj modificirovannyj antropometričeskij, транспортный модифицтрованный антропометрический) s upravenými kreslami; okrem toho bola zdokonalená elektronika, výpočtová technika a motory mäkkého pristátia. Používala sa v rokoch 2002 až 2012. Paralelne s ňou používala aj modernejšia verzia Sojuz TMA-M (niekedy nie celkom korektne označovaná aj ako „digitálny Sojuz“), ktorá vďaka viacerým vylepšeniam hlavne v oblasti palubnej elektroniky dokázala vynášať popri astronautoch aj o {{kg|70}} viac nákladu oproti verzii TMA. Používala sa v rokoch 2010 až 2016, pričom postupne verziu TMA plne nahradila.

Poslednou verziou lode Sojuz je Sojuz MS, ktorý je operatívne používaný od roku [[2016]]. Pri type MS ide o finálne štádium postupne modernizovanej lode Sojuz TMA-M, u ktorej sú postupne zmodernizované nasledujúce systémy:
* nové a účinnejšie solárne panely
* zväčšenie kapacity palubných akumulátorov z 325 na 425 Ah
* modifikácia orientačných a manévrovacích raketových trysiek pre zvýšenie spoľahlivosti kritických manévrov
* nový systém pre automatické spojenie KURS – NA s polovičnou hmotnosťou a tretinovou spotrebou energie oproti predchádzajúcemu typu
* náhrada pôvodného optického navigačného periskopu VSK-4 video systémom
* doplnenie navigácie GLONASS/GPS pre lepšiu lokalizáciu lode po pristátí
* modernizácia spojovacieho vybavenia pre zabezpečenie permanentnej komunikácie lodi so zemou
* modernizácia osvetlenia lode pomocou LED technológie
* zosilnená [[Protimeteorický_štít#Protimeteorická_ochrana_textilnou_obšívkou|protimeteorická ochrana]] lode

== Externé odkazy ==
* [http://www.astronautix.com/craftfam/soyuz.htm Soyuz / M. Wade. - Acta Astronautica]

{{Sojuz}}
{{Medzinárodná vesmírna stanica}}
[[Kategória:Program Sojuz]]
[[Kategória:Kozmické lode]]