Sokratovský dialóg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sokratovský dialóg (gr. Σωκρατικός λόγος alebo Σωκρατικός διάλογος) je literárny štýl prózy, ktorý sa vyvinul v Grécku na prelome 5. a 4. storočia pred Kr. Zachoval sa nám v dialógoch Platóna a niektorých dielach Xenofóna, v ktorých rečníci diskutujú o morálnych a filozofických problémoch používajúc pri tom sokratovu metódu. Sokrates je v nich často hlavnou postavou.

Okrem Platóna a Xenofóna písali sokratovské dialógy aj Antisténes, Aeschines z Fétosu, Faidón z Elidy, Eukleides z Megary, Šimon obuvník, Teokritos a Aristoteles. Cicero napísal v latinčine podobné dialógy rozoberajúc v nich filozofické a rečnícke problémy (napríklad De re publica).

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Platón[upraviť | upraviť zdroj]

Vo všeobecnosti sa všetky skoré Platónove dialógy považujú za sokratovské. Okrem nich sa k nim priraďujú aj niektoré staršie.

Xenofón[upraviť | upraviť zdroj]

Cicero[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Socratic dialogue na anglickej Wikipédii.