Sokratovský dialóg
Sokratovský dialóg (gr. Σωκρατικὸς λόγος alebo Σωκρατικὸς διάλογος) je literárny štýl prózy, ktorý sa vyvinul v Grécku na prelome 5. a 4. storočia pred Kr. Zachoval sa nám v dialógoch Platóna a niektorých dielach Xenofóna, v ktorých rečníci diskutujú o morálnych a filozofických problémoch používajúc pri tom sokratovu metódu. Sokrates je v nich často hlavnou postavou.
Okrem Platóna a Xenofóna písali sokratovské dialógy aj Antisténes, Aeschines z Fétosu, Faidón z Elidy, Eukleides z Megary, Šimon obuvník, Teokritos a Aristoteles. Cicero napísal v latinčine podobné dialógy rozoberajúc v nich filozofické a rečnícke problémy (napríklad De re publica).
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Platón
[upraviť | upraviť zdroj]Vo všeobecnosti sa všetky skoré Platónove dialógy považujú za sokratovské. Okrem nich sa k nim priraďujú aj niektoré staršie.
Xenofón
[upraviť | upraviť zdroj]Cicero
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Socratic dialogue na anglickej Wikipédii.