Zobrazenie zdroja stránky Spiš (región)

[[Súbor:Spišský hrad, 2019 (57).jpg|náhľad|Spišský hrad]]
[[Súbor:Slovakia Spis.gif|náhľad|Poloha Spišu v rámci Slovenska]]
'''Spiš''' ('''Spišský [[región cestovného ruchu]]''') je jeden z [[Región (tradičný, Slovensko)|tradičných slovenských regiónov]] a regiónov cestovného ruchu. V širšom slova zmysle je jeho územie totožné s územím [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]], v užšom (napr. ako región cestovného ruchu) je to územie okresov [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]], [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]], [[Gelnica (okres)|Gelnica]], [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] (čiastočne), [[Levoča (okres)|Levoča]], [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] a [[Poprad (okres)|Poprad]].
Mestom s najväčším počtom obyvateľov na Spiši je v súčasnosti [[Poprad]]. V minulosti bol Spiš jedným z centier nemeckej kolonizácie a [[Karpatskí Nemci|nemeckej menšiny na Slovensku]]. Tzv. [[Spišskí Nemci]], ktorí sa významne podieľali na kultúrnom a hospodárskom rozvoji Spiša, tu žili až do ich násilného odsunu po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci na Spiši | url = https://www.muzeumspisa.com/vystavy/muzeum-spisa-v-spisskej-novej-vsi/nemci-na-spisi | vydavateľ = Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi | dátum prístupu = 2024-08-17 | jazyk = sk}}</ref>

Územie susedí na západe s regiónom [[Liptov (región)|Liptov]], na východe so [[Šariš (región)|Šarišom]], na juhovýchode s [[Košický región|Abovom]] a na juhozápade s [[Gemer (región)|Gemerom]].

Historické hranice Spiša sa vytvárali už v [[11. storočie|11. storočí]]. V 12. a 13. storočí sa rozšíril o [[Zamagurie]], [[Podolínec]], [[Hniezdne]] a [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Toto rozloženie hraníc vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia.

== Súčasnosť ==
=== Delenie ===
Región Spiša sa konvenčne delí na tri časti:
* ''Dolný Spiš'' (súčasné okresy [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] a [[Gelnica (okres)|Gelnica]])
* ''Stredný Spiš'' (väčšina [[Kežmarok (okres)|okresu Kežmarok]], okresy [[Levoča (okres)|Levoča]] a [[Poprad (okres)|Poprad]])
* ''Horný Spiš'' ([[Stará Ľubovňa (okres)|okres Stará Ľubovňa]] a severozápadná časť [[Kežmarok (okres)|okresu Kežmarok]] - [[Zamagurie]])

=== Príroda ===
Najvýznamnejšími kotlinami Spiša sú [[Popradská kotlina]], [[Hornádska kotlina]] a [[Ľubovnianska kotlina]].

Spiš je ako región štedro obdarený [[travertín]]mi, čiže sladkovodnými vápencami. V minulosti sa dokonca ťažil na sochárske a kamenárske účely. Najmohutnejšie travertínové útvary sa nachádzajú v okolí [[Spišské Podhradie|Spišského Podhradia]].

Niekoľko pohorí zasahuje úplne alebo čiastočne na Spiš - [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]], [[Spišská Magura]] (prakticky jediné pohorie, ktoré leží celé na území Spiša), [[Pieniny]], [[Ľubovnianska vrchovina]], [[Levočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] (len veľmi okrajovo), [[Kozie chrbty]], [[Slovenský raj]], [[Volovské vrchy]], [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] a [[Branisko (pohorie)|Branisko]].

[[Dunajec]], [[Poprad (rieka)|Poprad]], [[Hornád]] a [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] sú najdôležitejšími riekami regiónu. Poprad je so svojou dĺžkou 160 km najdlhším tokom na tomto území.

=== Ekonomika ===
Napriek tomu, že Spiš bol v minulosti bohatým regiónom, sa dnes potýka s ekonomickými problémami, najmä s vysokou nezamestnanosťou, ktorá však postihuje hlavne [[Rómovia na Slovensku|rómske]] obyvateľstvo. Najnižšiu nezamestnanosť (k 31.12.2017) majú okresy Spišská Nová Ves (8,34 %), Stará Ľubovňa (6,86,%) a Poprad (5,89%). Každým rokom sa však ekonomická situácia výrazne zlepšuje, hlavne príchodom zahraničných investorov ([[Whirlpool]] v Poprade, [[Embraco]] v Spišskej Novej Vsi, [[Leitner Leader]] v Starej Ľubovni a iné).

=== Cestovný ruch ===
Územie Spiša ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít:
* národné parky
** [[Tatranský národný park]] na severozápade
** [[Pieninský národný park]] na severe
** [[Národný park Slovenský raj]] na juhovýchode
** [[Národný park Nízke Tatry]] na juhozápade
* hrady a kaštiele
** [[Spišský hrad]] (svojou rozlohou najväčší v strednej Európe)
** [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]], ojedinelý mestský hrad, sídlo rodiny Thököly a uhorského kráľa [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]]
** hrad [[Ľubovniansky hrad|Ľubovňa]], sídlo starostu zálohovaných spišských miest z poľského rodu ''Lubomirski''
*** vedľa hradu sa nachádza [[Ľubovniansky skanzen|skanzen]] typickej hornospišskej (rusínskej) dediny
** hrad [[Nedeca]] (dnes stojaci v Poľskej republike) je najsevernejšie položeným hradom na Spiši
** kaštieľ [[Strážky]]
** kaštieľ [[Markušovce]]
** kaštieľ [[Spišský Hrhov]]
** kaštieľ [[Spišský Štiavnik]]
** kaštieľ [[Betlanovce]]
* historické mestá
** [[Kežmarok]] (mestská pamiatková rezervácia)
** [[Spišská Sobota]] (mestská pamiatková rezervácia)
** [[Levoča]] (mestská pamiatková rezervácia UNESCO, Chrám sv. Jakuba, renesančná radnica, zachované mestské hradby a iné.)
** [[Spišská Kapitula]]
** [[Spišská Nová Ves]]
** [[Podolínec]] (mestská pamiatková rezervácia)
* pamiatky zapísané v zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]:
** [[Kežmarok]], evanjelický drevený artikulárny kostol
** [[Spišské Podhradie]], historické centrum mesta
** [[Spišská Kapitula]] (sídlo Spišského biskupstva pokrývajúceho územie žúp Spiš, Liptov a Orava) ležiaca pod Spišským hradom
** [[Levoča]] (Historické centrum s kostolom a radnicou a najvyšší gotický oltár na svete.)
** Kostol Svätého Ducha v [[Žehra|Žehre]]
* lyžiarske centrá
** [[Tatranská Lomnica]]
** [[Ždiar]] - Strednica, Bachledova dolina
**[[Krompachy]] - [[Plejsy]]
** [[Svit (mesto)|Svit]] - Lopušná dolina
* kúpele
** [[Horný Smokovec]]
** [[Nový Smokovec]]
** [[Tatranská Kotlina]]
** [[Tatranské Matliare]]
** [[Vyšné Ružbachy]]

== Dejiny od roku 1918 ==
=== Vytvorenie Česko-Slovenska ===
V roku [[1918]] (potvrdené dohodou vo Versailles roku 1918 a Trianone roku [[1920]]) sa Spiš stal súčasťou novovytvoreného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Ako je uvedené nižšie, časť územia severného Spiša o rozlohe 195 km² anektovalo [[Poľsko]]. Spišská stolica existovala do roku [[1923]], kedy sa stala súčasťou novovytvorenej [[Podtatranská župa|Podtatranskej župy]] so sídlom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. V rokoch [[1928]] – [[1939]] a [[1945]] – [[1948]] bolo územie bývalej Spišskej župy súčasťou ''Slovenskej krajiny'' v rámci ČSR.

Počas 2. svetovej vojny sa [[1. januára]] [[1940]] Spiš stal súčasťou Tatranskej župy v rámci samostatnej Slovenskej republiky ([[14. marec]] [[1939]] – [[1945]]).

Na konci 2. svetovej vojny bola väčšina [[Spišskí Nemci|spišských Nemcov]] násilne vysťahovaná alebo utiekla pred [[Červená armáda|Červenou armádou]] postupujúcou z východu.

Po 2. svetovej vojne sa Spiš opäť stal súčasťou Česko-Slovenska. V roku [[1948]] bol rozdelený medzi „Košický kraj“ a „Prešovský kraj“, od roku [[1960]] bol celý súčasťou „Východoslovenského kraja“. V roku [[1990]] boli kraje na Slovensku zrušené. V roku [[1993]] vzniklo samostatné [[Slovensko]], ktorého súčasťou je aj Spiš. Ten bol v júli [[1996]] opäť rozdelený medzi novovytvorený ''Košický kraj'' a ''Prešovský kraj'' napriek úsiliu niektorých politikov a petícií občanov niektorých miest (vyše 60 000 občanov), požadujúcich samostatný Spišský kraj.

=== Poľský Spiš ===
''Hlavný článok: [[Poľský Spiš]]''

Úzky pás územia pod Rysmi sa stal súčasťou rakúskej provincie [[Halič (región)|Halič]] v roku [[1902]]. Po rozpade monarchie sa toto územie automaticky stalo súčasťou Poľska.

Po vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] roku [[1918]] malo [[Poľsko]] záujem anektovať časť Spiša až po [[Poprad (rieka)|rieku Poprad]]. Poľskí vojaci obsadili Spiš [[6. november|6. novembra]] [[1918]], ale po porážke pri [[Kežmarok|Kežmarku]] [[8. december|8. decembra]] 1918 boli prinútení ustúpiť. [[Česko-slovenská armáda|Čsl. armáda]] obsadila Spiš 20. decembra do demarkačnej čiary (zhruba [[Tatranská Javorina|Javorina]]-[[Reľov]]-[[Kamienka (okres Stará Ľubovňa)|Kamienka]]-[[Orlov]]) stanovenej medzi ČSR a Poľskom dohodou z 24. decembra v [[Poprad]]e. 13. januára [[1919]] česko-slovenskí vojaci obsadili severný Spiš a tiež severnú [[Orava (región)|Oravu]], no v júni [[1919]] poľskí vojaci opäť tieto dve územia získali späť. Po bojoch medzi poľskou armádou a česko-slovenskými legionármi a dobrovoľníkmi prišlo k dohode o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach Oravy a Spiša. Na [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencii]] zredukovali Poliaci svoje požiadavky na celý vtedajší okres [[Spišská Stará Ves]] a obce [[Tatranská Javorina]] a [[Ždiar]]. Napriek sľubu o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach minister zahraničia [[Eduard Beneš]] podpísal s Poľskom na Konferencii ministrov v [[Spa]] v [[Belgicko|Belgicku]] zmluvu o hraniciach, v ktorej sa vzdal 13 spišských dedín ([[Nová Belá]], [[Jurgov]], [[Nedeca]], [[Kacvín]], [[Vyšné Lapše]] a i. o rozlohe 195 km² a s 8747 obyv.) a 12 oravských dedín (obec [[Jablonka (Poľsko)|Jablonka]] a okolie o rozlohe 389 km² s 16 133 obyv.), ktorých obyvatelia boli takmer výlučne Slováci. Poľsko však naďalej požadovalo ďalšie územia okolo T. Javoriny a Ždiaru. Konflikt bol vyriešený na Konferencii [[Liga národov|Ligy národov]] [[12. marec|12. marca]] [[1924]], ktorá rozhodla, že ČSR si ponechá územie Ždiaru a Javoriny a vymení si územia okolo [[Nižná Lipnica|Nižnej Lipnice]] na Orave za dediny [[Suchá Hora]] a [[Hladovka (okres Tvrdošín)|Hladovka]] (tiež na Orave). Nové hranice boli potvrdené česko-slovensko--poľskou zmluvou z [[24. apríl]]a [[1925]] a sú totožné s dnešnou hranicou. Poľsko však napriek tomu zostalo nespokojné.

V októbri [[1938]], v predvečer [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], Poľsko v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Tatranskej Javoriny, ako aj územie okolo Lesnice v [[Pieniny|Pieninách]] a malé územia okolo Skalitéh a ďalšie malé územia okolo hraníc (oficiálne získali tieto územia [[1. november|1. novembra]] [[1938]]). Po vypuknutí 2. svetovej vojny Slovensko spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom napadlo Poľsko, hoci úloha slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené v roku 1938 a tiež územia pripojené k Poľsku v roku [[1920]]. K opätovnému pripojeniu územia k Slovensku oficiálne došlo [[24. november|24. novembra]] [[1939]].podpísaním dohody Ribbentropp-Černák.

V januári [[1945]] bolo toto územie oslobodené Červenou armádou. Obyvatelia celého Spiša a Oravy (vrátane území stratených v rokoch [[1920]]-[[1924]]) vytvorili inštitúcie podobné inštitúciám vo zvyšnom Česko-Slovensku (samostatné Slovensko opäť prestalo existovať) a odolávali poľským úradom, ktoré sa snažili obsadiť tieto územia a obnoviť hranice spred roku 1938. Česko-slovenský prezident sa však rozhodol tento región znova vydať Poľsku (zmluva bola podpísaná [[20. máj]]a [[1945]] v [[Trstená|Trstenej]]) napriek výsledku plebiscitu, v ktorom až 98 % tamojších obyvateľov vyjadrilo túžbu zostať žiť v Česko-Slovensku. Proti rozhodnutiu prezidenta [[Edvard Beneš|Beneša]] protestovali u prezidenta mnohé delegácie, petície boli posielané do [[Praha|Prahy]] i do [[Varšava|Varšavy]] a protestovali aj americkí Slováci a slovenský klérus. [[20. máj]]a však bola obnovená predvojnová hranica.

Poľskí vojaci obsadili severný Spiš a Oravu [[17. máj]]a [[1945]] a začali odtiaľ vyháňať slovenských úradníkov, klérus a učiteľov. Nasledovali prepady a perzekúcie voči slovenským obyvateľom anektovaných území. Rovnako sa tam objavili aj ozbrojené zrážky, pri ktorých bolo niekoľko Slovákov zabitých. Výsledkom perzekúcií bol útek asi 6 000 Slovákov (25 % tamojšej populácie) z Oravy a Spiša. Slováci z „poľského“ Spiša sa usadili prevažne vo Svite, Poprade a Kežmarku, zamagurských obciach a obciach po vyhnaných Nemcoch. Slováci z „poľskej“ Oravy sa usadili prevažne na južnom Slovensku a Sliezsku a Sudetoch v Česku.

Až [[10. marec|10. marca]] [[1947]] (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola. Na začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] však väčšina z nich bola zrušená.

== Národnosti ==
Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese [[Spišská Stará Ves]], ale aj na [[Orava (región)|Orave]] a poľskom Spiši, žije malá menšina, nazývajúca sa [[Gorali]]. Rozprávajú jazykom blízkym tak [[slovenčina|slovenčine]], ako aj [[poľština|poľštine]] a obsahujúcim aj mnoho karpatizmov. Táto jazyková menšina vznikla v dôsledku troch migračných vĺn: zo Sączského regiónu a Nižného Podhalia (13. až [[17. storočie]]) ako aj Skalného Podhalia ([[18. storočie]]). Poľština/goralčina bola koncom [[18. storočie|18. storočia]] v kostoloch a školách postupne nahradzovaná slovenčinou. Tým, že ich poľská vláda v roku [[1918]] považovala za Poliakov, vznikli aj požiadavky Poľska na tento región. Oni sami seba považovali za Slovákov už aspoň od 18. storočia v dôsledku vyššie opísanej slovakizácie<ref>M. Gotkiewicz, Ruchy migracyjne polskich górali po południowej stronie Beskidu, "Folia Geographica - Series Geographica Oeconomica", vol. 2: 1969, s. 5-55</ref><ref>Terra Scepusiensis. Stan badań nad dziejami Spiszu", Lewocza-Wrocław 2003</ref>

V súčasnosti žijú na Spiši prevažne Slováci. Po Nemcoch, vyhnaných v roku 1945, zostalo len torzo. Etnicky nemecká je jedine obec [[Chmeľnica]] pri [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. V mnohých oblastiach ich nahradili Rómovia, ktorí tvoria na Spiši 10 – 15 % obyvateľstva, v niektorých dedinách už dokonca väčšinu (napr. [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Jurské]]). Na severe Spiša žijú v 35 obciach [[Gorali]] a v 15 obciach [[Rusíni]], ktorí sa však silno asimilujú.

== Náboženstvo ==
Na Spiši má silné korene [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícka cirkev]] a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev a. v.]] Pôsobí tu aj [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícka cirkev]], [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]] a ďalšie cirkvi.

Na Spiši sa nachádza pútnické miesto [[Mariánska hora|Mariánska hora v Levoči]], ktoré je jedným z najstarších pútnickych miest na východnom Slovensku. Taktiež v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]] sa nachádza [[Spišská Kapitula]], sídlo [[Spišská diecéza|Spišského biskupstva]] a [[Spišská Kapitula|katedrálny Chrám sv. Martina]] (jeden z dvoch sídelných chrámov spišského biskupa). Na Spiši sa nachádza mnoho cirkevných pamiatok, napr.:

* [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule]]
* [[Spišský Jeruzalem]]
* [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Bazilika svätého Jakuba v Levoči]]
* [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku]]
* [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol svätého Juraja v Poprade-Spišskej Sobote]]
* [[Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore|Bazilika Navštívenia Panny Márie v Levoči]]
* [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|Kostol Ducha Svätého v Žehre]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spiš (župa)]]
* [[Zoznam obcí Spišskej župy]]
* [[Podtatranský kraj]] - týždenník

== Externé odkazy ==
* [http://www.spis.sk/ www.spis.sk]
* [[Samuel Weber|WEBER, Samuel]] (zakladajúci člen [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]]) / [http://digitalna.kniznica.info/s/8V1a55cBiu ''Zipser Geschichts - und Zeitbilder''] - dielo z r. 1880 - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* o Spiši v diele : [[Jozef Gregor Tajovský|TAJOVSKÝ, Jozef Gregor.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/VuX22bVo5H ''Malý kultúrny zemepis východného Slovenska : Stolice spišská, šarišská, zemplínska, užhorodská a abanovozámska'']. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. Knižnica Slovenských hlasov, č. 6. 32 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]

{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|49.004195|20.481606|type:forest|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Regióny na Slovensku]]
[[Kategória:Spiš| ]]