Stať

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stať (z ruského slova staťja = stať[1][2]) môže byť:

  • a) článok (spravidla článok v širšom zmysle, t.j. nielen v novinách a časopisoch, ale aj v zborníkoch a podobne[3]), b) väčší článok, c) väčší odborný článok [4][5][6][7][8][9][10][1], pozri článok (časť tlače)
  • ucelená (a uzavretá) časť (najmä väčšieho) textového celku, konkrétne spravidla buď kapitola alebo odsek, vrátane napr. heslovej state (čiže heslového odseku) v slovníku či encyklopédii[4][5][7][8], pozri kapitola, odsek, heslo (slovník)
  • v hospodárskej úprave lesa v tzv. staťových metódach (sústavách): a) jedna (v strednej Európe väčšinou 20- či 30-ročná) perióda (teda časť) rubnej doby, počas ktorej sa má spravidla vyťažiť (teda vyrúbať) buď vždy rovnaký objem dreva alebo vždy rovnaká plocha (alebo nejaká kombinácia rovnakého objemu a rovnakej plochy) a ktorá z priestorového hľadiska často zodpovedá súboru tzv. oddelení, b) kolónka (rubrika) v generálnom ťažobnom rozvrhu zodpovedajúca jednej tejto perióde, c) osnova (t. j. v podstate súbor spomínaných kolónok resp. periód) jednej rubnej doby [11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24], pozri pod staťová sústava

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • časová stať (v hospodárskej úprave lesa v tzv. vzorcových metódach určitá časť rubnej doby [napr. od jej polovice do jej konca], pre ktorú je snaha dosiahnuť vyrovnanú ťažbu, t. j. vlastne modernejšia forma vyššie spomínanej state zo staťových metód) [11][15][25][26][23][27][28]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b stať. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 553.
  2. DOROTJAKOVÁ, Viktória; FILKUSOVÁ, Mária; KOLLÁR, Dezider; KUČEROVÁ, Eleonóra; MALÍKOVÁ, Mária Oľga, MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella Rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Moskva : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 752 s. ISBN 80-08-00909-8. S. 614.
  3. Článok v užšom zmysle, t.j. obmedzený len na noviny a časopisy, je definovaný napr. v Encyclopaedii Beliane 3, S. 147 a uvedený je (dokonca v opozícii k stati v zborníku) napr. aj hesle část dokumentu v Českej terminologickej databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [1]. Článok v širšom zmysle je definovaný napr. v hesle článek v tej istej databáze.
  4. a b stať. In: KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, Mária Krátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 691.
  5. a b stať. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  6. článok. In: Synonymický slovník slovenčiny 2007
  7. a b stat. In: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava: Obzor. 1982. S. 447
  8. a b stať. In: Česko-slovenský slovník. Bratislava: Veda. 1979, S. 527
  9. ŠIMOVÁ, V., HOGH, H. Nemecko-slovenský, slovensko-nemecký slovník z knižničnej vedy a informatiky. Matica slovenská 1980. S. 44, 46
  10. stať, článek. In: [2]
  11. a b metody výnosové úpravy. In: Naučný slovník lesnický. [s.l.] : Ve Státním zemědělském nakl., 1959. 986 s. S. 1133.
  12. staťové soustavy. In: Naučný slovník lesnický. [s.l.] : Ve Státním zemědělském nakl., 1960. 968 s. S. 1966.
  13. staťová sústava. In: PAPÁNEK, F. (ed.) et al. Lesnícky terminologický slovník. SAV. 1953. S. 46 [3]
  14. Študijné texty – Hospodárska úprava lesov – 2. Vývoj hospodárskej úpravy [online]. slslhr.sk, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online. Archivované 2022-04-08 z originálu.
  15. a b Hospodárska úprava lesov (verzia bez ilustračných obrázkov) - Doc. Ing. Ján Merganič, PhD., Ing. Ján Bahýľ, PhD.,Ing. Michal Bošeľa, PhD., Doc. Ing. Marek Fabrika, PhD., S. 362 – 367 (stat staťovej sústavy); 393, 397, 398, 424 - 435 (časová stať) [4] Archivované 2022-04-03 na Wayback Machine
  16. stať. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar) (Poznámka: Definícia je prebratá z hesla stať v Príručnom slovníku jazyka českého [5])
  17. Klaus von Gadow. Forsteinrichtung (Analyse und Entwurf der Waldentwicklung). [s.l.] : Universitätsverlag Göttingen, 2005. 342 s. Dostupné online. ISBN 978-3-938616-28-4. S. 331-334.
  18. Forsteinrichtung. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 6. Leipzig 1906, S. 774-775.
  19. STOETZER, H. Die Forsteinrichtung – Ein Lehr- und Handbuch. Frankfurt a. M. J. D. Sauländer. 1908, S. 212 a nasl. [6]
  20. Periode. In: Definitionen wichtiger forstlicher Begriffe [online]. landeszentrumwald.sachsen-anhalt.de, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2019-08-15 z originálu.
  21. Judeich. Die Forsteinrichtung. [s.l.] : Schönfeld's Verlagsbuchhandlung, 1893. 544 s. Dostupné online. S. 313, 314.
  22. Heinrich von COTTA. Anweisung zum Waldbau ... Zweite sehr vermehrte Auflage. Mit Tabellen und Kupfern. [s.l.] : [s.n.], 1835. 393 s. Dostupné online. S. 26.
  23. a b HUFNAGL, Leopold. Lehrbuch der Forsteinrichtung. [s.l.] : J. Neumann, 1938. 170 s. S. najmä S. 100.
  24. Archivní časopis. [s.l.] : [s.n.], 1964. 862 s. Dostupné online. S. 93.
  25. stat časová. In: SIMON, Jaroslav. Hospodářská úprava lesů (výkladový slovník hospodářské úpravy lesů). [s.l.] : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně, 2008. 126 s. ISBN 978-80-7375-140-1. S. 93.
  26. O metódach merania a zvyšovania prírastku lesov (sborník z Medzinárodného sympózia, Tatranská Lomnica--Biely Váh 8.-13. novembra 1962). [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1964. 229 s. S. 42, 43.
  27. Handbuch Der Forstwissenschaft. [s.l.] : H. Laupp, 1927. 664 s. S. 403.
  28. WIRNSBERGER, J. Evaluierung von Alternativen der Ertragsregelung zur Förderung von Innovationen. (dizertácia) Universität für Bodenkultur Wien 2011 [7], S. 205 a nasl.
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.