Stabilizátor (letectvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nákres stabilizátora konvenčného lietadla (modrým).

Stabilizátor alebo vodorovná stabilizačná plocha je „nepohyblivá časť vodorovných chvostových alebo vodorovných nosových plôch“[1].

Stabilizátor vyzerá ako malé krídlo a nachádza sa na chvoste aerodynov a aerostatov. V niektorých prípadoch, predovšetkým na vojenských lietadlách a len zriedka na civilných lietadlách sa horizontálny stabilizátor nachádza pred krídlami - v takom prípade ide o plochy typu canard, resp. kačacie plochy. Horizontálny stabilizátor obvykle umožňuje klopenie lietadla. Zvyčajne sa skladá z prednej nepohyblivej časti a zadnej pohyblivej časti, nazývanej výškové kormidlo. Na niektorých modeloch ako napríklad na istých stíhacích bojových lietadlách (napr. F-15 Strike Eagle) nerozoznávame pohyblivú a pevnú časť, ale celý horizontálny stabilizátor sa pohybuje na bokoch chvosta, aby sa tak umožnilo klopenie lietadla.

Pohyblivý stabilizátor[upraviť | upraviť kód]

U lietadiel s pohyblivým stabilizátorom sa sklon horizontálneho stabilizátora mení nezávisle od pohybu výškového kormidla, a teda obe časti chvosta sú pohyblivé. Predná časť zodpovedá pohyblivému stabilizátoru a jej hlavnou úlohou je vyvažovať lietadlo. Najmä pri vysokej rýchlosti, vyvažovanie lietadla pohyblivým stabilizátorom a nie výškovým kormidlom vytvára nižší vyrovnávací aerodynamický odpor (trim drag). Uhol pohyblivosti tohto povrchu je zvyčajne minimálny, približne 10º.

Používa sa u väčšiny veľkých komerčných lietadiel, akými sú napríklad Airbus A340 alebo Boeing 737.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  1. NEDELKA, Milan, a kol. Slovenský letecký slovník terminologický a výkladový. Bratislava : Magnet-Press Slovakia, 1998. 494 s. ISBN 80-968073-0-7. S. 149.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Estabilizador (aeronáutica) na španielskej Wikipédii.