Stacionárny motor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Malý jednovalcový plynový motor z obdobia okolo roku 1886
Stacionárny plynový motor ako pohon dynama

Stacionárny motor (niekedy nazývaný aj stabilný motor) je v súčasnosti piestový spaľovací motor, ktorý sa používa na pohon rôznych stojacich (stabilných) zariadení. Ide napríklad o pohon záložných agregátov, kompresorov, čerpadiel, pohony strojov v poľnohospodárstve a stavebníctve, na elektrárenské účely. Niekedy sa ako stacionárne motory používajú aj upravené vozidlové motory. Úprava spočíva v znížení otáčok a menovitého krútiaceho momentu.

V minulosti slúžili ako stacionárne motory parné stroje, kým neboli nahradené výkonnejšími spaľovacími motormi.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa veľkosti efektívneho výkonu sa orientačne rozdeľujú na:

  • malé - s výkonom do 100 kW - 200 kW, mávajú vŕtanie do 150 mm
  • stredné - s výkonom od 100 kW do 4000 kW, s vŕtaním od 120 mm do 400 mm až 550 mm
  • veľké - s výkonom 4000 až viac ako 50 MW, s vŕtaním nad 400 mm

Najväčšie z nich majú vŕtanie až 1,06 m (Sulzer a MAN) a zdvih 2 m (Burmeister).

Podľa typu motora a menovitých otáčok sa rozdeľujú na:

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina v súčasnosti vyrábaných stacionárnych motorov je štvortaktná, veľké sú aj preplňované. Okrem najmenších typov, ktoré sa vyrábajú ako jednovalcové, sú ostatné viacvalcové: radové, alebo s valcami do V, W, H či X.

Pokiaľ sa stacionárny motor uloží na tuhý základ, sú znížené požiadavky na tuhosť jeho skrine a vyváženosť.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné motory boli plynové, petrolejové, benzolové, neskôr benzínové alebo naftové, Motory, takmer vždy jednovalcové, pracovali na štvortaktovom princípe, mali ťažké zotrvačníky, ktoré zabezpečovali ich pravidelný chod. K najväčšiemu rozšíreniu týchto strojov došlo u nás v medzivojnovom období. Najznámejší výrobcovia v ére ČSR boli firmy Slavia, Lorenc Kroměříž, Wikov Prostějov, Ježek Blansko, Benz Třebíč, Svoboda Mladá Boleslav. Výkonové rozpätie sa pohybovalo od 3 HP až k najväčším strojom vyše 10 HP, ktoré už zvádli poháňať vtedy najväčší poľnohospodársky stroj - mlátičku. Najviac rozšírenými boli stredné a malé stroje s výkonom od troch do šiestich konských síl, slúžiace na rezanie dreva, čerpanie vody ap.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stabilní motor na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  • Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.