Stanovoje nagorie
| Stanovoje nagorie | |
| Становое нагорье | |
| pohorie | |
 | |
| Štát |  Rusko
|
|---|---|
| Súradnice | 56°05′S 110°47′V / 56,083°S 110,783°V |
| Najvyšší bod | Pik BAM |
| - výška | 3 072 m n. m. |
| Dĺžka | 700 km |
  Poloha pohoria v Rusku
| |
 Mapa pohorí v okolí Bajkalu
Stanovoje nagorie vpravo hore | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stanovoje nagorie (rus. Становое нагорье) je horský systém v južnej časti ruského ďalekého východu. Vysočina sa tiahne od severného výbežku Bajkalu na západe až k rieke Oľokma na východe, kde prechádza v Stanový chrbát. Je tvorený niekoľkými hrebeňmi a rozsiahlymi kotlinami v nadmorskej výške 500 až 1 000 m. Jeho dĺžka je zhruba 700 km.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Vysočina zahŕňa niekoľko kotlín, z nich najvýznamnejšie sú Verchneangarskaja (rus. Верхнеангарская), Mujsko-Kuandinskaja (rus. Муйско-Куандинская) a Verchnečarskaja (rus. Верхнечарская), a vysokohorských chrbtov, ktoré uvádza nasledujúca tabuľka:
| Chrbát | po rusky | najvyšší bod | Názov | po rusky |
|---|---|---|---|---|
| Južno-Mujskij chrebet | Южно-Муйский | 3 067 m | Mujskij Gigant | Муйский Гигант |
| Severo-Mujskij chrebet | Северо-Муйский | 2 537 m | - | |
| Kodar | Кодар | 3 072 m | Pik BAM | пик БАМ |
| Udokan | Удокан | 2 561 m | - | |
| Kalarskij | Каларский | 2 519 m | Skalistyj Golec | Скалистый Голец |
(Podľa ruskej wikipédie)
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Pohorie je tvorené predovšetkým kryštalickými a premenenými horninami. Sú tu náleziská zlata, medi, fluoritu a čierneho uhlia.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Močaristé dna kotlín sú porastené podmáčanými lúkami. Od úpätia hôr až do hranice lesa, ktorá je v nadmorskej výške 1 200 m, sa rozprestiera tajga. Vyššie rastie riedky les alebo tam je alpínska tundra.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanová vysočina na českej Wikipédii.