Preskočiť na obsah

Stanovoje nagorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stanovoje nagorie
Становое нагорье
pohorie
Štát Rusko Rusko
Súradnice 56°05′S 110°47′V / 56,083°S 110,783°V / 56.083; 110.783
Najvyšší bod Pik BAM
 - výška 3 072 m n. m.
Dĺžka 700 km
Poloha pohoria v Rusku
Poloha pohoria v Rusku
Mapa pohorí v okolí Bajkalu Stanovoje nagorie vpravo hore
Mapa pohorí v okolí Bajkalu
Stanovoje nagorie vpravo hore
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stanovoje nagorie (rus. Становое нагорье) je horský systém v južnej časti ruského ďalekého východu. Vysočina sa tiahne od severného výbežku Bajkalu na západe až k rieke Oľokma na východe, kde prechádza v Stanový chrbát. Je tvorený niekoľkými hrebeňmi a rozsiahlymi kotlinami v nadmorskej výške 500 až 1 000 m. Jeho dĺžka je zhruba 700 km.

Vysočina zahŕňa niekoľko kotlín, z nich najvýznamnejšie sú Verchneangarskaja (rus. Верхнеангарская), Mujsko-Kuandinskaja (rus. Муйско-Куандинская) a Verchnečarskaja (rus. Верхнечарская), a vysokohorských chrbtov, ktoré uvádza nasledujúca tabuľka:

Chrbát po rusky najvyšší bod Názov po rusky
Južno-Mujskij chrebet Южно-Муйский 3 067 m Mujskij Gigant Муйский Гигант
Severo-Mujskij chrebet Северо-Муйский 2 537 m -
Kodar Кодар 3 072 m Pik BAM пик БАМ
Udokan Удокан 2 561 m -
Kalarskij Каларский 2 519 m Skalistyj Golec Скалистый Голец

(Podľa ruskej wikipédie)

Pohorie je tvorené predovšetkým kryštalickými a premenenými horninami. Sú tu náleziská zlata, medi, fluoritu a čierneho uhlia.

Močaristé dna kotlín sú porastené podmáčanými lúkami. Od úpätia hôr až do hranice lesa, ktorá je v nadmorskej výške 1 200 m, sa rozprestiera tajga. Vyššie rastie riedky les alebo tam je alpínska tundra.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanová vysočina na českej Wikipédii.