Stavba mládeže
Stavby mládeže bol symbolický názov pre stavby, hlavne v rokoch 1947 až 1957, na ktorých sa podieľali brigádujúci „mládežníci“. Komunistický režim podporoval a propagoval tieto stavby, pretože mali dokazovať „budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania“.[1]
Prvé stavby mládeže
20. novembra 1946 výkonný výbor Ústredia mládeže (neskôr Československý zväz mládeže, predchodca SZM) schválil brigády mládežníkov na stavbách. Prvá stavba, ktorá začala v Čechách vo februári 1947, bola výstavba bytov v Moste a Litvínove. Prvá stavba na Slovensku začala v máji 1947, keď vo vypálenej obci Baláže mládežníci pomohli postaviť 39 nových domov[2].
Od roku 1948
Rozmach stavieb mládeže nastal po komunistickom Februárovom prevrate v roku 1948. Medzi ďalšie významné stavby mládeže na Slovensku patrili:
- Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica - začiatok výstavby 1. apríla 1948.
- Dedina Mládeže (obec v okrese Komárno) bola založená 4. apríla 1949.
- V roku 1949 sa mládežníci zaviazali k Trati družby (zdvojkoľajnenie úseku železnice Slovenské Nové Mesto – Kráľovský Chlmec, Kuzmice – Michaľany v celkovej dĺžke 36 km)
- V roku 1950 to bola Priehrada mládeže pri obci Nosice pri Púchove.
V Česku to boli trate Vizovice - Horní Lideč, 1949 Havlíčkův Brod - Brno a Slapská priehrada. Od roku 1950 Nová huť K. Gotwalda v južnej časti Ostravy.
Druhá etapa
V roku 1952 bola koncepcia stavieb mládeže kritizovaná straníckymi orgánmi a ich organizovanie sa potom (v rokoch 1953 – 1956) obmedzilo na menšie stavby, napríklad na zakladanie štátnych majetkov v pohraničných oblastiach, obrobenie ladom ležiacej pôdy a pod. [3] Po XI. zjazde KSČ v roku 1958 sa už nepokračovalo v dlhodobých brigádach plne zabezpečovaných „mládežníkmi“ ale stavby sa budovali na základe dohody „mládežníkov“ so stavebnými firmami s prevzatím „patronátu“ a so záväzkom zabezpečiť brigádnikov. V tejto etape to boli tieto stavby v Česku[3]:
- druhá etapa Hute K. Gotwalda,
- kaučukáreň v Kralupoch,
- droždiaren v Xaverove,
- tepelná elektráreň Tušimice (od 1970 Tušimice II),
- melioračné práce,
a na Slovensku[3]:
- Priehrada mládeže pri obci Nosice pri Púchove bola dokončená až v roku 1957,
- mládežnícka baňa v Mlynkách,
- rekonštrukcia strojárskeho závodu Podbrezová,
- patronát v Bani Nováky,
- Železiarne Košice,
- širokorozchodná železnica,
- základná škola v Nemeckej (1970),
- kravín v Dvoroch nad Žitavou.
Podľa oficiálnych zdrojov[3] ďalšími boli krajské a miestne stavby mládeže a SZM poriadalo každý rok tzv. letnú aktivitu študenstva. Zaujímavosťou je, že od roku 1971 mládež zo Slovenska mala brigádovať v Česku (Tušimice, Mělník, Pražský hrad)[3]. Od roku 1977 sa na panelovej výstavbe Petržalky tiež podieľali mládežníci z viacerých krajín (z Fínska, Bulharska aj ZSSR).
Referencie
- ↑ Pred 60 rokmi dokončili legendárny komunistický projekt Trať mládeže [online]. sme.sk, 26.9.2009, [cit. 2016-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Etnologické rozpravy, ročník XIII, 2006, číslo 2 [online]. Ústav etnológie SAV, 2006, [cit. 2016-11-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Encyklopédia Slovenska: stavba mládeže. [s.l.] : [s.n.].