Subekvatoriálne pásmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Subekvatoriálne pásmo alebo pásmo rovníkových monzúnov[1] je fyzickogeografické pásmo (podľa niektorých členení chápané ako podpásmo) na obidvoch pologuliach medzi rovníkom a tropickým pásmom, približne medzi 10° až 30° zemepisnej šírky.[2] Vyznačuje sa typickou tzv. subekvatoriálnou klímou, podľa ktorej má aj názov. Typické je teplou klímou a striedaním období sucha (v zime) a vlhka (v lete). Príčinou je pozícia na rozhraní medzi tropickou (suchý vzduch) a rovníkovou oblasťou (vlhký vzduch). Priemerná mesačná teplota sa pohybuje medzi 15 – 32 °C, úhrn zrážok v priebehu roka sa mení od 250 do 2 000 mm.[2] Nachádza sa v pásme saván (ak je úhrn zrážok menší) alebo monzúnových lesov (ak je úhrn zrážok väčší). V tejto oblasti sa často rozvíjajú červené pôdy, na vznik ktorých má vplyv veľký úhrn zrážok (tzv. proces feralitizácie)

Termín zaviedol ruský klimatológ B. P. Alisov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Trizna, M.: Klimageografia a hydrológia. Geografika, Bratislava, 2004 Dostupné online Archivované 2014-03-27 na Wayback Machine
  2. a b subekvatoriálne pásmo. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 596.