Sumerské písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sumerské písmo je najstaršie známe písmo v Mezopotámii. Používalo sa v Mezopotámii od konca 4. tisícročia do 18. storočia pred Kr. (a sekundárne až do 1. stor. po Kr.). Vyvinulo sa z neho akkadské písmo, z ktorého sa následne vyvinula celá škála klinových písem Predného východu.

Sumerské písmo možno rozdeliť dvoma spôsobmi:

  • Z hľadiska čisto tvaru čiar znakov písma išlo spočiatku o lineárne písmo (tzv. sumerské lineárne písmo, sumerské piktografické písmo, sumerské hieroglyfické písmo/sumerské hieroglyfy, protosumerské piktografické písmo), a zhruba od 3100 pred Kr. (hlavne okolo 2600 pred Kr., ale aj neskôr) sa pomaly postupne premieňalo na klinové písmo (tzv. sumerské klinové písmo/sumerský klinopis).
  • Z hľadiska funkcií a miery fonetizácie písma (sekundárne aj tvaru čiar znakov písma) sa zas rozlišuje staršia fáza nazývaná (sumerské) protoklinové písmo (archaické klinové písmo/archaický klinopis, zriedkavo ranosumerské písmo, protosumerské písmo) trvajúca do 2700 pred Kr. (zahŕňajúca na konci aj začiatky písma, ktorého znaky sú tvorené čiarami v tvare klinu) a mladšia fáza označovaná ako (vlastné) sumerské klinové písmo/sumerský klinopis.

Viacerí autori písmo už od jeho vzniku (t.j. od konca 4. tisícročia pred Kr.) označujú ako sumerské klinové písmo/sumerský klinopis (aj napriek tomu, že znaky spočiatku neboli klinovité). Ako vidno, termín sumerské klinové písmo sa teda používa (prinajmenšom) v troch viac-menej odlišných významoch.

Pozri aj článok Protoliterate period.

Používatelia písma[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykom písma síce bola podľa dnes prevládajúceho názoru od počiatku sumerčina, ale je rovnako možné, že národom, ktorý písmo spočiatku (presnejšie cca. do 2600 pred Kr.) používal, neboli Sumeri, ale iný neznámy národ. V tomto zmysle názov „sumerské“ písmo nemusí byť pred obdobie pred 2600 pred Kr. celkom výstižný.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodcovia protoklinového písma[upraviť | upraviť zdroj]

V mezopotámskej a iránskej (nielen sumerskej) oblasti sa okolo 8500 pred Kr., t.j. asi so vznikom poľnohospodárstva, začali používať objekty nazývané dnes obyčajne „tokens“ (staršie „calculi“, po slovensky aj počítacie predmety), t.j. malé hlinené zástupné objekty abstraktného tvaru, ktoré (asi) symbolizovali a reprezentovali jednotlivé poľnohospodárske a iné výrobky (vázy a zvieratá) [1]. Zrejme ich skladovali a prenášali v kožených vreckách.

Od roku 3400 pred Kr. (resp. už od 3700 pred. Kr.) sa tokens umiestňovali do uzavretých hlinených nádob/obalov (tzv. „bullae“) spravidla v tvare gule, na ktorých povrchu sa vyznačil token, ktorý obsahovali a často mali na povrchu aj pečať s piktografickým odtlačkom. Toto vyznačenie tokenu sa konkrétne uskutočňovalo buď fyzickým vtlačením tokenu do povrchu gule alebo pripojením tokenu k povrchu gule alebo odtlačením či vrytím znakov zobrazujúcich token do povrchu gule (táto posledná metóda by sa dalo považovať za začiatok písma) alebo vtlačením prstov do povrchu gule.[2]

Od 3300 pred Kr. (resp. od cca. (?)3600 pred Kr.) sa tokens do bullae nedávali a používali sa len bullae s vyznačením tokenu na povrchu, pričom už obsahujú aj odtlačené údaje o počte výrobkov (tzv. fáza numerických tabuliek I). Toto by sa dalo v istom zmysle pokladať, že ďalší možný začiatok písma, pretože znaky už nekopírovali informáciu obsiahnutú vo vnútri gule, ale už sú samé o sebe správou.

Trochu neskôr, od 3250 pred Kr. (resp. už od 3500 pred Kr.) sa namiesto bullae používali jednoducho ploché hlinené tabuľky (rozmery spravidla len 4x5 cm a hrúbka 2 cm) a vyznačením (odtlačením znaku) tokenu s rovnakým účelom, ale s komplexnejším vyjadrením počtov (tzv. fáza numerických tabuliek II).

Od 3200 pred Kr. (resp. už od 3300 pred Kr. [3]) sa na týchto tabuľkách zjavuje aj niekoľko logogramov (piktografického charakteru) vyjadrujúcich počítané objekty a/alebo osoby zúčastnené na transakcii s objektami (tzv. fáza numeroideografických tabuliek). Toto by sa dalo považovať za tretí možný začiatok písma v tom zmysle, že sa objavujú prvé piktogramy (ak odhliadneme od starších pečatí). Špeciálnym typom týchto tabuliek boli v rovnakom období tzv. etikety („tags“) – vankúšovité tabuľky s perforáciou, ktoré sa umiestňovali asi na tovary a na ktorých bola logogramami (piktografického charakteru) zapísaná korporácia (napr. chrámové hospodárstvo) a/alebo osoby a/alebo samotný výrobok. Tieto logogramy na etiketách sú predchodcami niektorých znakov protoklinového písma.

Protoklinové písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Protoklinové písmo vzniklo v regióne dnes nazývanom Sumer okolo 3200/3300 pred Kr (presnejšie: so začiatkom obdobia Uruk IVa) [4] a trvalo do 2700 pred Kr.[5]. Hoci sa to väčšinou predpokladá, nie je doložené, že nositeľom (či pôvodcom) protoklinového písma bol národ Sumerov (vzťah mezopotámskeho písma k sumerčine/Sumerom je jednoznačne doložený až od 2600 pred Kr.). Od vlastného klinového písma sa protoklinové písmo odlišuje najmä tým, že zapisuje takmer len ekonomické záznamy a ešte nie je (alebo je len veľmi málo) fonetizované. Ekonomické záznamy obsahujú znaky pre polia, miery, obilniny, zvieratá, remeslá, pracovné sily, údaje o majiteľoch, miestne názvy a číselné údaje; asi 10% textov neboli ekonomické záznamy, ale tzv. lexikálne zoznamy (teda v podstate slovníky).

Protoklinové písmo bolo logografické (starším názvom: ideografické) písmo, pričom niektoré znaky znamenali priamo veci, ktoré zobrazovali, a iné znaky zas znamenali prenesené významy vecí, ktoré zobrazovali. Znaky mali spočiatku obrázkový (piktografický) charakter. Z týchto obrázkov boli niektoré ikonografického charakteru a iné boli len schematické znaky, a malá časť znakov bola (už od 3200 pred Kr.) tvorená kombináciou viacerých ikonografických obrázkov (napr. znak ženy + znak vrchov znamenal otrokyne, teda ženy prichádzajúce spoza vrchov). Obrázkový charakter znaky však postupne strácali. Treba zdôrazniť, že znaky boli obrázkové (piktografické) iba z hľadiska výzoru, z funkčného hľadiska nešlo o piktografické písmo v užšom zmysle (lebo znaky či spojenia znakov nevyjadrujú celú vetu či správu), ale od začiatku išlo o písmo logografické (lebo znaky vyjadrujú slová).[6]

Znaky (grafémy) protoklinového písma vznikli:

  • čiastočne z tvarov tokenov resp. znakov pre tokeny resp. z etikiet (tagov) z obdobia tesne pred vznikom protoklinového písma (napríklad prekrížený kruh znamenal "ovca"),
  • čiastočne z častí znakov jednotlivých chrámových hospodárstiev, náboženských znakov a podobne z obdobia pred vznikom protoklinového písma,
  • čiastočne išlo o evidentné ikonografické znaky (napríklad hlava kravy znamenala kravu),
  • čiastočne - najmä u znakov ktorých obraz predstavuje pohľad zboku - je pôvod nejasný (pravdepodobne sú pôvodcami priamo vtedajší obyvatelia Uruku) a
  • ku koncu protoklinového písma je badať vplyv susedného protoelamského písma (ktoré zas možno malo v 4. tisícročí aspoň čiastočne spoločný pôvod s protoklinovým písmom).

Najnovšie (po nových nálezoch najstaršieho písma v Egypte) sa objavujú názory, že mohlo byť sumerské písmo ovplyvnené egyptským písmom, ale je to nepravdepodobné.

Znaky boli spočiatku v tvare čiar a oblúkov, prvé zápisy tvorené znakmi v tvare klinu/klinca sa objavili okolo 3100 pred Kr. (obdobie Uruk III), po 2600 pred Kr. (teda už v období vlastného klinového písma) sa takéto znaky stali bežné, pričom ale často znaky pozostávali ešte čiastočne z kombinácie klinov a normálnych čiar; až približne od roku 2000 pred Kr. bolo už písmo z hľadiska výzoru "čisto" klinové.

Pôvodne sa znaky písali zhora dole, ale asi okolo 3000 pred Kr. sa začali zapisovať zľava doprava.

Okolo 3000 pred Kr. (inde sa uvádza 2700 pred Kr.) došlo aj otočeniu znakov o 90 stupňov

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Rané protoklinové písmo (obdobie Uruk IVa) spadá do obdobia 3200 pred Kr. až 3100 pred Kr. a jeho začiatok sa teda časovo prekrýva s fázou numeroideografických tabuliek. Na plochých tabuľkách (bez pečatí) sa nachádzajú záznamy o počtoch (často pomerne vyspelé), objektoch transakcie, zúčastnených osobách a korporáciách, vyjadrené pomerne širokou škálou (asi 900) logogramov (piktografického charakteru). Tabuľky sú rozdelené na viacero stĺpcov, riadkov a podobne. Existovali náznaky použitia rébusového princípu (teda fonetizácie písma) a vyjadrovania gramatických morfém. Existovali už aj prvé tzv. lexikálne zoznamy, ktoré spisovali znaky podľa významových kategórií. Na učenie sa písma sa zriaďovali školy. Príklad [5].

Vyspelé protoklinové písmo (obdobie Uruk III) spadá do obdobia 3100 – 3000 pred Kr. Znaky sú už trochu abstraktnejšie, zaznamenáva sa viac kategórií výrobkov, uvádzajú sa aj údaje o čase. Niektoré znaky sú možno viacznačné. Počet lexikálnych zoznamov narástol a stávajú sa kanonizovanými. Príklad: [6]. Text nazývaný po anglicky Tribute List alebo Sumerian Word List C by mohol byť už dokladom literatúry (teda nie len ekonomického záznamu). V tomto období vzniká v susedstve aj ďalšie, od sumerského nezávislé písmo – protoelamské písmo.

Po období Uruk III nasleduje archeologický hiát (3000 - 2800 pred Kr.).

Neskoré protoklinové písmo (ranodynastické obdobie I) spadá do obdobia 2800-2700 pred Kr. Objavujú sa prvé nesporne fonetické znaky (väčšinou v sumerských menách). Tabuľky sú v tomto období trochu nemotorne vyrobené a aj zápisy počtov sú jednoduchšie než predtým. Lexikálne zoznamy sa odpisovali a šírili, ale nové už nevznikali. Príklad [7].

Vlastné sumerské klinové písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Počnúc ranodynastickým obdobím II (2700 – 2600 pred Kr.) už hovoríme o vlastnom klinovom písme. Obdobie 2700 - 2600 pred Kr. je archeologický hiát.

Z ranodynastického obdobia IIIa (obdobie Fára, 2600 – 2500 pred Kr.) pochádzajú už jasné doklady, že sa písmo používalo na zápis sumerčiny (ale už aj akkadčiny). Texty už nie sú len ekonomické, ale spadajú do rozličných žánrov, vrátane literatúry.

Z ranodynastického obdobia IIIb (obdobie Lagaš I, 2500 – 2350 pred Kr.) sa zachovali kráľovské nápisy, ako aj lineárne zoradené vety ukazujúce sumerskú slovesnú morfológiu a značky pádov.

Od cca. 2800/2600 pred Kr. sa v písme - ako už bolo spomenuté - sústavne používali fonetické znaky, presnejšie slabičné znaky (sylabogramy), písmo sa tým zmenilo z logografického na logofonetické (logosylabické). Ojedinele sa fonetické znaky (rébusový princíp) objavili už na začiatku protoklinového písma (3200 pred Kr.); z rébusov nakoniec vznikli sylabogramy. Použitie rébusového princípu súviselo so sumerčinou v tom zmysle, že v sumerčine je veľa jednoslabičných rovnozvučných alebo podobne znejúcich slov, čo je ideálne na použitie rébusov (napr. slovo život (sumersky til) sa zapisovalo znakom pre slovo šíp (sumersky ti) a časom sa znak pre šíp začal používať ako sylabogram pre zvuk ti). Okolo 2700 pred Kr. sa objavili aj determinatívy. V období vlastného sumerského klinového písma už písmo teda definitívne pozostávalo z:

  • logogramov vyjadrujúcich priamy a/alebo prenesený význam toho, čo zobrazujú
  • fonogramov/fonetických znakov, presnejšie sylabogramov/slabičných znakov
  • determinatívov (t.j. znakov/logogramov určujúcich istú tématickú oblasť a tým to, ktorý z viacerých významov má znak, vedľa ktorého sú umiestnené)
  • fonetických komplementov (t.j. fonetických znakov určujúcich výslovnosť a tým to, ktorý z viacerých významov má znak, vedľa ktorého sú umiestnené)

Pôvodné obrázkové znaky protoklinového písma sa, ako už bolo spomenuté, postupne zjednodušovali a konvencionalizovali, až kým sa okolo roku 2500 pred Kr. spojitosť s pôvodnými obrázkami úplne stratila. Tvar čiar znakov začal byť, ako už tiež bolo spomenuté, viac klinovitý.

So začiatkom akkadského obdobia (2340 pred Kr.) je sumerské písmo nahradené akkadským písmom, ktoré sa z neho priamo vyvinulo. Akkadi (ktorí hovorili semitským jazykom úplne odlišným od sumerčiny) žili vedľa Sumerov už od okolo 2600 pred Kr. a 2340 pred Kr. si ich všetkých podmanili. Sumerčina a s ňou aj sumerské písmo sa však ešte dlho potom používala ako jazyk vzdelancov a náboženstva, takže od začiatku akkadského obdobia až do zániku klinopisu koexistovali akkadské a sumerské písomné pamiatky, pričom funkcie sumerčiny sa postupne obmedzovali a akkadčina sa na dlhý čas stala „medzinárodným" jazykom celého Blízkeho východu.

Materiál[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie tabuľky boli malé (4-5 cm do dĺžky a najviac 3 centimetre do šírky). Z obdobia Uruk III pochádzajú podstatne väčšie tabuľky (11,5 cm x 10,5 cm až 32 cm x 21 cm). Veľké tabuľky boli z jednej strany ploché, z druhej vypuklé. Najprv sa písalo na plochú stranu, až potom na vypuklú. Kým tabuľka nebola vypálená, dalo sa na ňu písať viackrát (stačilo napísané vyhladiť mokrou handrou), preto sa vypaľovali iba dôležité tabuľky. Používali sa aj tabuľky z dvojakej hliny - jadro tabuľky tvorila červená hlina a povrchovú vrstvu tvorila tenká vrstva žltej hliny; rydlo píšucej osoby preniklo až po červenú vrstvu, čo spôsobilo že výsledný nápis bol farebný a dobre čitateľný.

V Mezopotámii sa písalo na hlinené tabuľky, hlinené valce, hlinené kužele, hlinené hranoly a nápisy sa často zamurovávali do stien. Niektoré piktogramy umožňujú urobiť záver, že sa písalo aj na drevené tabuľky, vybavené držadlami na ruky. Drevo, na ktorom bol nanesený mäkký parafín, sa používalo aj neskôr, v asýrskom a novobabylonskom období.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HALLORAN, John Allan. Symbolic Counting Tokens from the Early Near East [online]. REV. 1996-12-08, [cit. 2012-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  2. BESSERAT. How writing came about. [s.l.] : [s.n.]. S. 54. (anglicky)
  3. Pozn.: prvé piktogramy sa zjavujú na tabuľkách ktoré môžu patriť už do obdobia Uruk IVb alebo až obdobia Uruk IVa
  4. Poznámky:
    • 1. Datovanie vrstiev z Uruku sa do istej miery v archeologickej literatúre rozchádza.
    • 2. Významný ruský asyriológ I. M. Diakonov (И. М. Дьяконов) datoval v roku 1940 ako najstarší doklad písma istú kamennú tabuľku obsahujúcu (nič iné len) 4 obrázky rôznych predmetov už do obdobia Uruk V (teda nie až Uruk IV), t.j. 3400 – 3200 pred Kr., V. V. Struve túto tabuľku v roku 1956 datoval do 33. stor. pred Kr. (porov. Istrin: Razvitije pisma, 1961, str. 96).
    • 3. Podľa tohto textu [1] je začiatočný dátum 3200 pred Kr. skôr konvenčný, pretože najstaršie klinové tabuľky sa našli len v sekundárnych kontextoch. Datovanie zvyškov dreveného uhlia z borovíc z jedného náleziska je 3500 - 3390 pred Kr., je však problematické, lebo ide len o jeden nález a okrem toho je rádiokarbónové datovanie pre nálezy z tohto obdobia celkovo problematické.
    • 4. Ako najstarší doklad písma sa niekedy uvádza tzv. Tabuľka z Kiša. Niekde ju datujú na 3500 pred Kr. a zaraďujú - zdá sa - do obdobia, ktoré by v tomto článku spadalo do obdobia pred začiatkom protoklinového písma [2]; inde ju zaraďujú - zdá sa - do prvej fázy protoklinového písma [3].
  5. Pozn.: Tento text zdá sa zužuje termín protoklinové písmo len na Uruk IVa a Uruk III; potom by teda protoklinové písmo trvalo len do 3000/2800 pred Kr.[4]
  6. Pozn.: Pri použití iných definícií termínu piktografické písmo sa protoklinové písmo (prinajmenšom jeho začiatočná fáza) dá považovať aj za piktografické písmo aj v užšom zmysle tohto termínu (pozri článok piktografické písmo); a dá sa z istého (nepresného) hľadiska považovať aj za ideografické písmo v užšom zmysle (teda písmo neodrážajúce jazyk/slová ale pojmy)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]