Preskočiť na obsah

Synkrisis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Synkritika)

Synkrisis alebo nereduktívne usúvzťažňovanie je spájanie a porovnávnie, zjednocovanie, zozbieranie s cieľom prezrieť a porovnať; druh syntézy.

Čiže také uvádzanie do vzájomného vzťahu, pri ktorom sa usúvzťažňované nezbavuje svojich pôvodných kvalít. Týmto rešpektovaním originality usúvzťažňovaného je synkrisis možná ako živel diania pravdy, prúdu rozpamätávania sa - aléthé, odhaľovanie sa skutočnosti takej aká je, prúdu zbavovania sa skreslení.

Ide o spájanie a porovnávnie, zjednocovanie, zozbieranie s cieľom prezrieť a porovnať. druh syntézy. Opozitum k diakrisis (oddeľovaniu).

Synkritizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Synkritizmus je Komenského metóda alebo nástroj hlbšieho poznávania štruktury sveta; systematické uplatňovanie synkritickej metódy ako metódy triád.[1]

Synkritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľavedome uskutočňovanou synkrisis je synkritika s cieľom porovnávať to, čo sa uvádza do vzájomného vzťahu; kritika a komparácia súbežne, zároveň.[2]

Synkritický rozum

[upraviť | upraviť zdroj]

Synkritický rozum je schopnosť nereduktívne usúvzťažnovať.

  • Platon: Synkrisis je spájanie, zjednocovanie, opak diakrisis čiže odďaľovania. V súlade s tým aj techné synkritiké treba chápať ako celostný prístup.[3]
(Palouš, R.) je nemanipulatívna metóda, metóda viery, ktorá poskytuje ciele, normy, zmysel a uchopuje celistvosť vecí a sveta v ich význame a poslaní. Synkrisis je vlastnou cestou k rozpoznávaniu skutočnosti Božieho sveta a Boha samého.
Synkrisis poskytuje vhľad do jadra skutočnosti. Synkrisis je vhliadanie do spoločenstva sveta.
Synkrisis je analogický a komparatívny postup. Synkrisis na rozdiel od dedukcie neodstupuje od skutočnosti, z predchádzajúceho nevyvodzuje niečo iné, ale pri skutočnosti zostáva.
Synkritická metóda vyplýva z ontológie panharmonickej skutočnosti, riadi sa myšlienkou jednoty a harmónie sveta: čokoľvek sa podrobí synkritickému bádaniu, hneď sa prejaví odkázanosť na božský vklad. Údaj poskytnutý tou či onou čiastočkou sveta, tou či onou vrstvou skutočnosti, je výpoveďou o jednej a tej istej hamrónii. Každá vrstva skutočnosti vypovedá o univerzálnej analógii. Stačí otvoriť zmysly - a hneď to, čo je naším zmyslom najbližšie, totiž priroda, nám poskytuje vedenie o podstate ostatných vrtiev, o svete v celku. Synkritickou metódou možno vyhľadať v tejto prirodnej vrstve čosi podobného, čo vyhľadávame v jazykovej vrstve, totiž základnú abecedu reality vôbec.
Sila synkrisis spočíva v tom, že z mála alebo z časti možno usudzovať na všetko. Absolútno je aj človekovi predsa len prístupné, pretože všetko vypovedá o všetkom. Komenský však nechápe synkrisis ako prostriedok na špekulativne pojednávanie o skutočnosti. Iste, synkritická metóda je aj ars inveniendi, vynachádzaním podstát tak, že objavujeme harmóniu vecí vďaka anlogickému pozeraniu sa na analogický svet, ale je aj návodom k ľudskej aktivite, k tomu, ako si v žitom živote skutočne počínať, ako pracovať, ako zaobchádzať s ľuďmi i vecami, teda nielen k čírej kontemplácii.
Komenského synkritická metóda občerstvuje náš zrak pre prítomnosť smysluplného sveta. Vždy tu zostáva Tajomstvo, ktoré odkazuje k nielen uchopiteľnému a potom zmanipulovateľnému zvládnutiu. Hlavný ťah, hlavné poslanie synkritickej metódy je pozorumenie Božiemu zmyslu skutočnosti. Synkritická metóda vedie k zákonitostiam mravnej povahy, vedie k dôvernému zoznámeniu sa s poslaním prírody, s poslaním, ktoré sa nám prihovára o našom vlastnom poslaní, o ľudskej úlohe v spoločnom domove 'svet'. Chápať prírodu potom znamená harmonickú blízkosť a kontakt, nie odťažitý odstup. Ak pristupujeme k prírode a danostiam sveta synkriticky, stanú sa príroda a svet ihneď našimi učiteľmi a poučia nás o našej vlastnej úlohe ošetrovať svet čiže vladnuť svetu ako spravodlivý vládca, nie ako vykorisťovateľ.
Všetky fundamenty v Komenského Didaktike sú prirodzené vyvodzované synkritickým spôsobom tak, že povaha didaktického princípu sa dokladá na evidentných vzťahoch, známych z bežného žitého života.
Celé Komenského ars docendi stojí na tomto prirodzenom paralelizme a na analógiách, obracujúcich sa k prirodzenému svetu. Všetko je výučbovým priestorom pre všetkých o všetkom. Svet nie je iba danosťou, je výzvou a školou. Cestou (methodos), ktorá vedie týmto smerom, je synkrisis: putovanie synkritickým spôsobom poskytuje pravý výhľad a rozhľad, ex-plikuje, vykladá skutočnosť 'spanile' a 'líbezně'.[4][3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Synkritizmus z FILITu.
  2. Synkritika z FILITu.
  3. a b c d e Synkrisis - názory na ňu z FILITu.
  4. Palouš, R.: Boží svět. Praha, SPN 1992. 144 s.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.