Systém (kybernetika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Systém (z lat. system - spojiť, skombinovať) je účelovo definovaný celok komponentov, medzi ktorými existujú určité vzťahy, a ktoré sledujú nejaký cieľ. Systémová analýza sa zaoberá systémami vytvorenými ľuďmi, ktoré sa skladajú zo vstupov, procesov a výstupov.

Systém sa skladá z atribútov (veličiny ktoré charakterizujú určitý prvok systému), udalosťami (zmena atribútu alebo zmena konfigurácie systému - napríklad komponenty) a časových množín (hodnoty vzťahujúce sa k určitému okamihu). Menší samostatný systém, ktorý je súčasťou väčšieho systému nazývame subsytém.

Hranica a okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Hranica systému vymedzuje samotný systém alebo oddeľuje viac systémov. Logická hranica je pomyselnou hranicou a vymedzuje podsystémy v rámci systému, avšak okolie systému je už „viditeľnou“ hranicou. Prvky vnútri hranice ovplyvňujú chovanie systému.

Rozdelenie systémov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Všeobecne na tvrdé a mäkké. Tvrdé systémy sú spojované s jedným špecifickým (štruktúrovaným) problémom, naopak v mäkkých systémoch vystupuje celý rad faktorov, sú všeobecnejšie.

Systém v teórii riadenia[upraviť | upraviť zdroj]

V systémoch môže nastať spätná väzba, keď výstupná veličina spätne ovplyvňuje vstupnú veličinu, a teda aj samotný systém. Každý systém má teda tendenciu byť nestabilný, a preto môže niekedy pomôcť implementácia tzv. regulátorov. Je tu vidieť analógiu s logickými obvodmi. Existujú štúdie, ktoré poskytujú matematický aparát pre popis systémov (deferenciálny, fourierov a pod.).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]