Preskočiť na obsah

Tau Scorpii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tau Scorpii
Pozorovacie dáta
Epocha 2000.0
Spektrálny typB0.2 V[1]
Rektascenzia16h 35m 52,95285s
Deklinácia28° 12′ 57,6615″
Vzdialenosť470 ± 40 ly ()
Zdanlivá magnitúda (V)+2,82[3]
Fyzikálna charakteristika
Hmotnosť(15,0 ± 0,1,[4] 14,5 – 14,7[5] M)
Polomer(6,5[1] R)
Farba (B-V)−0,252[3]
Farba (V-I)−1,039[3]
Svietivosť (V)20 400[5] L
Povrchová teplota31 440,[6] 29 850[5] K
Vek5,7 ± 1,0,[4] 5[5]
Rotačná perióda41 dní[7]
Ostatné označeniaPaikauhale (star A), Alniyat, Al Niyat τ Sco, 23 Sco, FK5 620, GC 22303, HD 149438, HIP 81266, HR 6165, SAO 184481.[8]

Súradnice: Hviezdna mapa 16h 35m 53s; 28° 12′ 58″

Tau Scorpii (τ Sco) je hviezda v súhvezdí Škorpión. Zdanlivá hviezdna veľkosť Tau Scorpii je +2,8,[3] zatiaľ čo merania paralaxy poskytujú odhad vzdialenosti približne 470 svetelných rokov od Zeme.[2]

V porovnaní so Slnkom je Tau Scorpii obrovská OB hviezda s 15-násobkom hmotnosti Slnka[4] a viac ako šesťnásobkom polomeru Slnka.[1] Vyžaruje asi 20 400-násobok svietivosti Slnka[5] pri efektívnej teplote 31 440 K.[6] To jej dodáva modrobiely odtieň charakteristický pre hviezdy typu B.[9] Zatiaľ neexistuje dôkaz o spoločníkovi na obežnej dráhe okolo τ Sco.[10] Je to magnetická hviezda, ktorej povrchové magnetické pole bolo mapované pomocou Zeemanovho-Dopplerovho zobrazovania.[11] Tau Scorpii rotuje relatívne pomaly s periódou 41 dní.[7]

Spektrum tejto hviezdy ukazuje trojnásobne ionizovaný kyslík (O IV), ktorý je generovaný röntgenovými lúčmi a Augerov jav. Pozorovania pomocou vesmírneho teleskopu ROSAT ukázali, že má röntgenové spektrum s vyššou energiou (silnejšie), ako je obvyklé pre hviezdy B0 V. V energetickom rozsahu 0,8 – 1,2 keV je jeho röntgenová svietivosť Lx = 1,8 × 1031 erg s−1 s veľkým Lx na Lbol z log Lx/Lbol = –6,53 z meraní ASCA. Merania ROSAT vykázali log Lx/Lbol ≃ –5.93 z rozsahu 0,1 – 2,4 keV[10]. Tvrdá zložka röntgenového spektra z τ Sco, ktorú skúmal XMM-Newton, podporuje prítomnosť padajúcich zhlukov plazmy do τ Sco.[10]

Táto hviezda je súčasťou vlastného pohybu hviezdnej asociácie Scorpius–Centaurus (Sco OB2), ktorá je najbližším takým spoločným pohybujúcim sa združením hmotných hviezd k Slnku.[12][5] Podskupina Scorpius obsahuje tisíce mladých hviezd s priemerným vekom 11 miliónov rokov pri priemernej vzdialenosti 470 svetelných rokov.[5] Najnovšia analýza[5] polohy H-R diagramu pre Tau Scorpii odhaduje, že jej účinná teplota bude 29 850 kelvinov so svietivosťou 20 400 Slnka, čo zodpovedá izochronálnemu veku 5 miliónov rokov a odhadovanej hmotnosti 14,5 – 14,7 slnečných hmotností.

Vek 5 miliónov je polovičný v porovnaní s okolitými hviezdami rovnakej generácie. Vysvetlenie tohto javu ponúka hypotéza, ktorá tvrdí, že ide o dvojhviezdu so silným magnetickým poľom, ktoré zdanlivo robí hviezdu mladšiu a modrejšiu.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Stagnation and Infall of Dense Clumps in the Stellar Wind of τ Scorpii. The Astrophysical Journal, máj 2000, čís. 534, s. 348 – 358. DOI10.1086/308730.
  2. a b c VAN LEEUWEN, F.. Validation of the new Hipparcos reduction. Astronomy and Astrophysics, november 2007, čís. 474, s. 653 – 664. DOI10.1051/0004-6361:20078357.
  3. a b c d A Photometric Investigation of the Scorpio-Centaurus Association. Astrophysical Journal Supplement, jún 1968, čís. 15, s. 459. DOI10.1086/190168.
  4. a b c A catalogue of young runaway Hipparcos stars within 3 kpc from the Sun. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, január 2011, čís. 410, s. 190 – 200. DOI10.1111/j.1365-2966.2010.17434.x.
  5. a b c d e f g h A Revised Age for Upper Scorpius and the Star Formation History among the F-type Members of the Scorpius-Centaurus OB Association. Astrophysical Journal, február 2012, čís. 746, s. 154. DOI10.1088/0004-637X/746/2/154.
  6. a b Fundamental parameters of B supergiants from the BCD system. I. Calibration of the (λ_1, D) parameters into Teff. Astronomy and Astrophysics, júl 2009, čís. 501, s. 297 – 320. DOI10.1051/0004-6361/200811147.
  7. a b Starspots. The Astronomy and Astrophysics Review, september 2009, čís. 17, s. 251 – 308. DOI10.1007/s00159-009-0020-6.
  8. SIMBAD, tau Sco -- Star [online]. Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2010-08-01]. Dostupné online.
  9. The Colour of Stars. Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation, 21. december 2004. Dostupné online [cit. 2012-01-16]. Archivované 2020-02-06 z originálu.
  10. a b c High-resolution X-ray spectroscopy of τ Scorpii (B0.2V) with XMM-Newton. Astronomy and Astrophysics, 2003, čís. 398, s. 203 – 211. Dostupné online. DOI10.1051/0004-6361:20021577.
  11. The surprising magnetic topology of τ Sco: fossil remnant or dynamo output?. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 2006, čís. 370, s. 629 – 644. DOI10.1111/j.1365-2966.2006.10558.x.
  12. Physical parameters of stars in the Scorpio-Centaurus OB association. Astronomy and Astrophysics, jún 1989, čís. 216, s. 44 – 61.
  13. Fabian R. N. Schneider1,2,3 na1,. Stellar mergers as the origin of magnetic massive stars [online]. nature.com, 09 October 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tau Scorpii na anglickej Wikipédii.