Teória hraničnej užitočnosti
Teória hraničnej užitočnosti alebo teória marginálneho úžitku je teória, podľa ktorej hodnota a cena tovarov nie je určovaná veľkosťou výrobných nákladov (ako v klasickej ekonómii a marxistickej ekonómii), ale subjektívnym pocitom uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.