Teória ochrániteľného priestoru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Teória ochrániteľného priestoru od architekta a plánovača miest Oscara Newmana (neskôr doplnená Alice Coleman) rozoberá prevenciu zločinu a susedské bezpečie. Zakladá sa na spolupráci obyvateľov, bez ktorej je bezvýznamná. Teória bola rozvinutá na začiatku sedemdesiatych rokov, kedy v roku 1972 napísal Oscar Newman jeho prvú knihu k tejto téme. Kniha obsahovala štúdiu z New Yorku, ktorá poukázala na fakt, že k zločinu dochádza častejšie v priestore vysokých budov ako v oblasti nízkych obývacích objektov. Usudzuje, že k tomuto javu dochádza z dôvodu absencie pocitu možnej kontroly či osobnej zodpovednosti zo strany rezidentov obývajúcich husto osídlené oblasti. Teória ochrániteľného priestoru je použiteľná na hocijaký typ obývaného priestoru.

Teória[upraviť | upraviť zdroj]

Ako spomína vo svojej knihe – Design Guidelines for Creating Defensible Space, ochrániteľný priestor je obytné okolie, ktorého fyzické charakteristiky (stavebné dispozície a stavebný plán) fungujú tak, že nechávajú rezidentov vcítiť sa do role rozhodujúcich zástupcov v zaisťovaní ich bezpečnosti. Ďalej vysvetľuje, že rezidenčná oblasť je ochrániteľná iba v prípade ak rezidenti majú v úmysle prijať spomínanú rolu. „Ochrániteľný priestor je teda sociofyzikálny jav,“[1] ozrejmuje Newman. Spoločnosť aj fyzické predpoklady sú teda základnými stavebnými kameňmi úspešného projektu ochrániteľného priestoru

Teória konštatuje, že oblasť bude bezpečnejšia ak rezidenti majú zmysel pre vlastníctvo a zodpovednosť za svoju komunitu, v ktorej žijú. Newman presadzuje myšlienku, že zločin je izolovaný pretože je odstránené jeho možné pole pôsobnosti za predpokladu, že každý priestor v okolí je vo vlastníctve a je udržovaný zodpovednými obyvateľmi. Ak na potenciálneho zločinca vplýva efekt starajúcej sa komunity, bude sa cítiť menej bezpečne pri páchaní nelegálneho činu.

Podmienky pre možnosť fungovania ochrániteľného priestoru:

  1. Územnosť – každého domov je vážený
  2. Prirodzený dohľad – spojenie medzi fyzickými vlastnosťami okolia a schopnosťou rezidentov vidieť, čo sa práve deje v okolí
  3. Podoba – schopnosť dizajnu dodať pocit bezpečia
  4. Prostredie – ostatné vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť (napr. vzdialenosť policajnej stanice, rušná obchodná oblasť)
  5. Bezpečné okolité oblasti – pre väčšiu bezpečnosť, rezidenti nadobudnú schopnosť dohľadu nad blízkymi oblasťami pomocou spoločného dizajnu oblastí

Zámer[upraviť | upraviť zdroj]

Zámerom fyzických schopností je vytvoriť pocit teritorializmu v komunite, ktorá zaistí bezpečné životné prostredie pre tých, ktorí sa oň starajú. Podľa teórie, oblasti evokujúce teritorializmus sú najodstrašujúcejšie príklady trestnej a výtržníckej činnosti. Súkromný majetok a spoločný priestor komunity by mali byť chránené podobne. Newmanov zámer je vytvorenie princípov pre zodpovednú ochranu spoločného priestoru ale i priestoru mimo priamy dosah obyvateľa. Domáci by mali dostatočne chrániť svoj priestor pred zločinom rovnako ako svoj vlastný majetok. [2] Od riedko až po tie husto obývané oblasti je kľúčom neustály rozvoj spoločenskej oblasti.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Pre vytvorenie udržateľného spoločného priestoru by mali byť jednotlivé rezidencie rozdelené na menšie subjekty s podobnými rodinami kvôli lepšej kontrole. Zodpovednosť za blízku oblasť je oveľa lepšie zvládateľná v menších rodinných komunitách ako vo väčšej komunite. Lepší efekt sa dá dosiahnuť správnym rozložením interiéru, ktorý bude poskytovať neustály rozhľad na okolie. Menšie skupinky používajú oveľa častejšie oblasti v ich blízkosti. Počet aktivít v priestore sa zvyšuje, teda pocit vlastníctva a potreby vlastniť pretrváva. Na druhej strane, ak priestor využíva väčšia skupina nikto nemá naozajstnú kontrolu nad oblasťou a dosiahnuť všeobecnú zhodu je veľmi náročné. Domáci by mali pociťovať potrebu rozšíriť ich dozor aj na prístupové cesty k ich majetkom a uliciam. Neustála premávka na cestách a zvyčajných vstupoch je veľmi dôležitým aspektom obranného dizajnu.

Prítomnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ale koncept ochrániteľného priestoru sa stal aj predmetom kontroverzie. Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických spravilo experiment v meste Hartford, kam prinieslo nové verejné obývacie projekty dizajnované podľa teórie ochrániteľného priestoru, no výsledky v Hartforde nepriniesli žiadny zjavný pokles kriminality. Možný dôvod je ten, že na verejnosti nemôžu nikoho požiadať aby opustil priestor, v ktorom bývajú, pokiaľ nespácha zločin, ale pokiaľ ide o súkromný majetok, tak je možné spomínané žiadať.

Teória bola veľmi populárna v mestskom dizajne od jeho vzniku až do osemdesiatych rokov 20. storočia. Základné myšlienky sa využívali a využívajú aj naďalej. Počas deväťdesiatych rokov došlo k zmenám pri implementácii teórie, no Newmanove základné princípy fungujú v dizajne dodnes.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://books.google.cz/books?id=80w0GEh4ffEC&pg=PA2&lpg=PA2&dq=the+criminal+is+isolated+because+his+turf+is+removed&source=bl&ots=A_KrSPbM1K&sig=FnHQHkwQLTWVzRhyU4LOLFYHTo0&hl=cs&sa=X&ei=pCfAVJLjIYj0PIqPgaAE&ved=0CC8Q6AEwAQ#v=onepage&q=the%20criminal%20is%20isolated%20because%20his%20turf%20is%20removed&f=false s.2
  2. http://www.colorado.edu/fm/node/2941/attachment/newest s.24

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]