Technická normalizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Technická normalizácia, ako súčasť všeobecnejšieho pojmu Normalizácia, je činnosť zameraná na zjednodušenie, zjednotenie a zhospodárnenie konštrukcie, výroby, postupov alebo služieb. Predmetom sú opakujúce sa výrobky, úkony, činnosti a pod., ktorých vývoj je ustálený, alebo je žiadúce ustáliť ho normou.

Súčasťou normalizačnej činnosti je typizácia, unifikácia a špecifikácia.

Technická normalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Technická normalizácia sa používa na zabezpečenie, stanovenie a regulovanie najvhodnejších riešení pre opakujúce sa technické úkony najmä z hľadiska bezpečnosti, akosti a hospodárnosti. Technická normalizácia zabezpečuje zostavovanie a vydávanie technických noriem.

Technická normalizácia:

  1. umožňuje plynulú sériovú a hromadnú výrobu
  2. zvyšuje produktivitu práce
  3. lepšie využíva energetické a materiálové zdroje
  4. zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
  5. zjdenocuje požiadavky na konštrukcie
  6. využíva osvedčené technické riešenia

Normy vo výrobnom procese[upraviť | upraviť zdroj]

Vo výrobnom procese sa uplatňujú normy:

  • 1. Technické – sú to predpisy pre technickú, technologickú a ekonomickú stránku výroby. Predpisujú tvar, veľkosť, spôsob spracovania, technológiu výroby a návod na použitie výrobkov.
  • 2. Technicko-hospodárske – predpisujú optimálne, hospodárske využitie výrobných kapacít.
  • 3. Pracovné – určujú akým spôsobom sa má práca vykonávať, akú kvalifikáciu má mať pracovník, aká bude spotreba času na danú prácu.

Význam technickej normalizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technická normalizácia prispieva k zvyšovaniu efektívnosti hospodárstva. Vytvára predpoklady pre medzinárodnú špecializáciu, koordináciu a vedecko-technickú spoluprácu. Technická normalizácia sa uplatňuje prostredníctvom noriem. Normy nadobúdajú platnosť dňom vydania a sú záväzné pre danú oblasť. Nesmú byť v rozpore s inými platnými predpismi. Normy nižšieho stupňa nesmú byť v rozpore s normami vyššieho stupňa. Výnimku povoľuje iba orgán ktorý ich vypracoval alebo iný oprávnený orgán. Normy štátu sú záväzné aj pre iné štáty ak chcú v tomto štáte podnikať.

V normalizačnej činnosti sa uplatňuje najmä:

  • 1. Unifikácia – zjednocovanie zákonov, činností, metód. Vytvára jednotný výrobok alebo spôsob práce aby tieto boli pre spoločenskú potrebu navzájom zameniteľné.
  • 2. Typizácia – nastolenie najmenšieho počtu variantov určitého druhu výrobku
  • 3. Špecifikácia – podrobné roztriedenie, vymedzenie niečoho podľa určitých vlastností a znakov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.