Tetrytol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tetrytol je triviálny názov pre skupinu vysoko účinných trhavín, zmesí tetrylu a trinitrotoluénu. Podľa účelu použitia môžu byť zvolené rôzne pomery oboch zložiek, bežne sa zvykla laborovať zmes pozostávajúca zo 70 % tetrylu a 30 % tritolu. Keďže je tetryl citlivejší na mechanické a tepelné impulzy než tritol, má vyššiu detonačnú rýchlosť a tvorí hlavnú časť zmesi, podobá sa aj tetrytol skôr na túto zložku zmesi. Tetrytoly sú na rozdiel od tetrylu tavitelné, podobne ako tritol a dajú sa preto ľahko laborovať do rôznych munícií.

Tetrytol sa zvyčajne používal v počinových a zosilňovacích náložkách (na spoľahlivý prenos detonácie z malej rozbušky na veľkú nálož málo citlivej trhaviny, anglicky „booster charge“), prípadne aj ako hlavná trhacia nálož v muníciách malých kalibrov (napríklad pozemné míny, bombičky v kazetových muníciách, trhacie nálože chemických granátov a podobne).

Po druhej svetovej vojne však používanie tetrylu všeobecne ako aj tetrytolov ustúpilo do pozadia novším, výkonnejším a menej toxickým trhavinám, ako hexogén, oktogén, pentrit a ich rôznych zmesí napríklad s tritolom alebo polymérmi.