Preskočiť na obsah

Tihányiovský kaštieľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:58, 5. september 2015, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (Tihániovský kaštieľ nemaž)
Severná fasáda Tihániovského kaštieľa

Tihániovský kaštieľ alebo pravopisne staršie, ale oficiálne Tihányiovský kaštieľ[1][pozn 1] (iné mená: Tihányovský kaštieľ[2], Tihanyovský kaštieľ[3]) je jeden z troch kaštieľov, ktoré boli v minulosti vybudované na území obce Kráľová (dnes súčasť Banskej Bystrice).

V súčasnosti je v kaštieli umiestnená prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea Príroda stredného Slovenska.[1]

História kaštieľa

Kaštieľ bol vybudovaný asi počiatkom 17. storočia a dostavaný v 20-tych rokoch 17. storočia.[4] Najstaršou jeho časťou je západné krídlo, v miestnostiach ktorého sa nachádzajú krížové klenby. V roku 1819 bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom štýle. Objekt bol upravený aj v roku 1830, na čo upozorňuje pamätná kovová tabuľa s textom: "Exaedificavit Theresia Gerhart, 1830" (v preklade: Vybudovala Terézia Gerhartová, 1830).[5] Súčasná podoba kaštieľa pochádza z prestavby v roku 1896 v novorenesančnom štýle. Prestavbami a dostavbami získal kaštieľ pôdorys v tvare kríža. V poslednej prestavbe boli na severnej a južnej strane kaštieľa vybudované výrazné rizality. Okolo kaštieľa bol vytvorený park so vzácnymi drevinami, park bol ale v 2. polovici 20. storočia pri výstavbe panelových bytových domov zničený.

V 1. tretine 19. storočia patril kaštieľ rodine Gerhardtovcov, potom rodine Tihániovcov (v rokoch 1830 - 1867 ho vlastnil Ignác Tiháni, po ňom Dionýz Tiháni).

Kaštieľ bol poškodený počas druhej svetovej vojny, v roku 1947 požiar čiastočne zničil jeho podkrovné priestory. Budovu v 70-tych rokoch dostalo do vlastníctva Krajské vlastivedné múzeum v Banskej Bystrici, ktoré v ňom zriadilo stálu prírodovednú expozíciu. Tá sa v kaštieli nachádza dodnes.

Poznámky

  1. Podľa vlastníka objektu Stredoslovenského múzea[1]. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa historické osobné mená z uhorského obdobia „píšu sa podľa zásad slovenského pravopisu“, teda (okrem iného) „yi“ ako i. Pozri Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. ISBN 80-224-0655-4. S. 42. Názov „tihányiovský“ je preto staršie a v súčasnosti nekodifikované písanie názvov odvodených z priezviska Tiháni, staršie Tihányi.

Literatúra

  • SKLENKA, Vladimír a kol.: Radvaň - monografia obce. Banská Bystrica : DALI-BB, 2014, s. 167 - 168. ISBN 978-80-8141-062-8

Referencie

  1. a b c Prírodovedné zbierky v Tihányiovskom kaštieli [online]. Banská Bystrica: Stredoslovenské múzeum, [cit. 2015-09-05]. Dostupné online.
  2. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 234.
  3. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-05]. Dostupné online.
  4. SKLENKA, V. a kol.: Radvaň : monografia obce. Banská Bystrica : DALI BB, 2014, s. 167.
  5. SKLENKA, V. a kol.: Radvaň : monografia obce. Banská Bystrica : DALI BB, 2014, s. 156, reprodukcia na stránke vpravo hore.