Tlépolemos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tlépolemos (starogr. ΣίπυλοςTlépolemos, lat. Tlepolemus) je v gréckej mytológii syn hrdinu Hérakla a Astyochy[1] (alebo podľa inej verzie Astydameie[2])

Tlépolemos, panovník Efyry,[3] bol jeden z pytačov krásnej Heleny,[4] ktorá sa nakoniec vydala za spartského kráľa Menelaa.[5] Keď nešťastnou náhodou zabil Likymnia, syna mykénskeho kráľa Élektryóna, musel z obavy o svoj život aj so svojou manželkou Polyxou[6] utiecť na ostrov Rodos, kde sa usadil.[7][3][8] Obyvatelia Rodu Tlépolema ako syna slávneho Hérakla radi prijali a onedlho sa stal kráľom ostrova. Rodos potom rozdelil do troch územných častí a založil na ňom mestá Lindos, Ialysos a Kameiros.[9]

Po únose Heleny trójskym princom Paridom, prijal výzvu Menelaovho brata Agamemnóna a na čele vojska na deviatich lodiach odišiel bojovať proti Tróji.[3][10] V trójskej vojne potom zomrel rukou Diovho syna Sarpédóna[11]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Hyginus, Fabulae 162.
  2. Pindaros, Olympica, 7,20-25.
  3. a b c Homér, Iliada, 2,653-671.
  4. Hyginus, Fabulae 81.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335-336.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,19,10.
  7. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,2.
  8. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,58,7.
  9. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,58,8.
  10. Hyginus, Fabulae 97.
  11. Homér, Iliada, 5,647-655.