Tomčany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tomčany sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajú sa v jeho východnej časti. V minulosti boli Tomčany samostatnou osadou a neskôr obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1949.[1][2]

Tomčanmi preteká Sklabinský potok (nazývaný aj Jordán) a v ich katastrálnom území sa nachádza športové letisko Martin.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Na územie dnešných Tomčian zasahoval chotár dnes už zaniknutej dediny Jordán, z ktorej v roku 1249 vyčlenil kráľ Belo IV. časť pôdy ako dar potomkom vojakov za ich služby.[2] Jedným z obdarovaných bol aj Tomáš[2], od ktorého sa následne odvodzovalo aj pomenovanie tohto územia. Prvýkrát sa označenie Tomčian v podobe „Thomkaháza“ objavuje koncom prvej polovice 15. storočia, prvý poslovenčený názov „Thomchyn“ je doložený v roku 1521 ako prímenie občana Juraja Tomku.[2]

V súpise turčianskej šľachty z roku 1709 sa uvádza, že v osade Tomčany sa nachádza jedna zemianska kúria. V roku 1785 mali Tomčany 18 domov a žilo tu 21 rodín. Postupne však obec upadala a v roku 1910 tu žilo iba 86 obyvateľov.[2]

V rokoch 1949 - 1955 bolo v súlade s plánom vytvorenia tzv. „veľkého Martina“ k mestu Turčiansky svätý Martin pripojených niekoľko susedných obcí vrátane Tomčian.[3]

V súčasnosti sú Tomčany súčasťou najväčšej mestskej časti mesta Martin s názvom „Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany“.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

  • Ladislav Tomka (* 1755 – † 1819), ctihodný a urodzený pán z Tomčian, čestný prísediaci mnohých slávnych stolíc, hlavný právnik rodiny Vattay[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Martin - Centrum národnej kultúry Slovákov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1996. ISBN 80-7090-390-2. Kapitola Okienko do histórie, s. 27.
  2. a b c d e Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 189 - 190.
  3. Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stavebný vývin mesta od stredoveku po dnešok, s. 483.
  4. Mortuárium Ladislava Tomku,papier ručne maľovaný [online]. Slovakiana, [cit. 2018-04-18]. Dostupné online.

Súradnice: 49°03′44″S 18°56′31″V / 49,062238°S 18,941975°V / 49.062238; 18.941975