Košúty (Martin)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Košúty sú mestská časť mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho severovýchodnej časti. V minulosti boli Košúty samostatnou obcou. V roku 1919 boli zlúčené s obcou Priekopa a súčasťou mesta Martin sú od roku 1949.[1] Pôvodná zástavba bola zlikvidovaná v 70. rokoch 20. storočia[1], kedy bolo na jej mieste vybudované sídlisko z panelových domov.

Na území Košút sa nachádza aj významná archeologická lokalita „Hrádok“, ktorá je miestnymi obyvateľmi označovaná ako „Attilov hrob“.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Územie Košút patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Turca. V lokalite Hrádok boli nájdené pozostatky osídlenia ľudu badenskej kultúry už z eneolitu.[2] Ďalšie nálezy sú z obdobia lužickej a púchovskej kultúry, tiež je tu doložené slovanské hradisko.[1][2]

Samotné Košúty sú ale písomne doložené pomerne neskoro v porovnaní s okolitými obcami. Prvá písomná zmienka o Košútoch (vtedy pod názvom „Dvorec“) je z roku 1359. Keďže pôvodné nadobúdacie listiny k obci boli zemianskemu rodu Košútovcov ukradnuté ešte v 14. storočí, dnes sa iba predpokladá, že prvému majiteľovi, istému Košútovi, daroval územie vyčlenené z chotára obce Priekopa magister Donč.[3] Vlastníctvo Dvorca potvrdil jobagiónom, synom Košúta - Andrejovi, Pavlovi a Michalovi kráľ Ľudovít I. roku 1360 a v roku 1379 dokonca povýšil Andreja za vojenské zásluhy medzi vyššiu šľachtu a potvrdil jeho dedičné právo na obec.[3] Od roku 1397 už zemiansky rod Košútovcov nazýva obec Košútmi, aj keď počas celého stredoveku je možné v listinách nájsť oba názvy - Dvorec (Udvar) aj Košúty (Kossuthfalva).[3]

Význam Košút ako sídla zemianskeho rodu stúpol v 15. storočí. Košútovci sa tešili priazni uhorského kráľa Žigmunda, ktorý im potvrdil novou donačnou listinou v roku 1411 vlastníctvo Košút a ďalších území, čím z nich spravil jeden z najvýznamnejších rodov v Turčianskej stolici.[3] Boj o rozhodujúci vplyv medzi zemianskymi rodmi sa dotkol aj Košút. V rokoch 1577 - 1642 tu prebiehal spor o rodinné majetky medzi Košútovcami a Révaiovcami, ktorý skončil predajom sporných území do vlastníctva Košútovcov.[3]

S rozvojom okolitých obcí začali Košúty postupne upadať. V 18. storočí patrili medzi najmenšie turčianske obce (v polovici 18. storočia tu žilo 82 obyvateľov) a o storočie neskôr už boli iba samotou (v roku 1900 mali Košúty iba 25 obyvateľov).[3]

V roku 1919 boli Košúty pričlenené k obci Priekopa[4], ktorá je dnes súčasťou mesta Martin.

V poslednej tretine 20. storočia Košúty definitívne stratili svoj vidiecky charakter. Pôvodná výstavba bola zbúraná a na území Košút vzniklo v rokoch 1975 - 1988 sídlisko Košúty I. podľa projektu Márie Krukovskej.[5] Ďalší rozvoj tohto územia prebiehal ešte severnejšie, kde v rokoch 1983 - 1989 postavili sídlisko Košúty II., ktorého autorom bol architekt Martin Oríšek.[5] Jedinou stavbou vidieckeho typu zostal v Košútoch rodinný dom maliara Miroslava Marčeka.[5] Chýbajúcu občiansku vybavenosť na sídlisku doplnil v roku 1996 polyfunkčný dom obchodov a služieb architekta Dušana Maňáka, ktorý je dodnes známy ako Jantár.[6]

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Dnes sú Košúty plnohodnotnou martinskou mestskou časťou s plnou občianskou vybavenosťou. Okrem viacerých obchodných prevádzok, hypermarketu, školy a materskej školy tu sídli aj okresné pracovisko katastra nehnuteľností a slovenský výrobca obuvi ECCO Slovakia, a. s. Aj keď sú dnes Košúty najmenšou mestskou časťou, žije tu najväčší počet obyvateľov, čo z nich robí najľudnatejšie sídlisko mesta Martin. Do budúcnosti sa nevylučuje ani jeho ďalší rozvoj, či založenie Košút III.

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d JUNAS, Ján. Turčianske chotáre. 1. vyd. Martin : GRADUS, 1996. ISBN 80-901392-8-0. Kapitola Fakty histórie, s. 201 - 202.
  2. a b Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Martin a okolie v praveku, vo včasnej dejinnej dobe a na začiatku stredoveku, s. 28 - 50.
  3. a b c d e f Martin - z dejín mesta. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Neografie, 2000. ISBN 80-88892-34-1. Kapitola Stručné dejiny dnes aglomerovaných obcí Martina do roku 1918, s. 185 - 186.
  4. THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 36.
  5. a b c THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 64.
  6. THURZO, Igor; RAKŠÁNYI, Peter; DÚBRAVEC, Róbert. Martin a jeho genius loci. 1. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-409-4. Kapitola Martin - príbeh a perspektíva mesta, s. 69.

Súradnice: 49°05′09″S 18°56′02″V / 49,085797°S 18,933821°V / 49.085797; 18.933821