Preskočiť na obsah

Tracheálna intubácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tracheálna trubica (kanyla).
Tracheálna trubica (kanyla).

Tracheálna intubácia je invazívne zaistenie priechodnosti dýchacích ciest zavedením pružnej trubice do priedušnice.  Používa sa v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné neinvazívne zaistenie dýchacích ciest: počas celkovej anestézie pri mnohých druhoch operácii, pri resuscitácii alebo pri nutnosti umelej pľúcnej ventilácie s použitím pretlaku v dýchacích cestách.

Základné pomôcky sú endotracheálna trubica (kanyla), laryngoskop, injekčná striekačka.

Tracheálna trubica sa zavádza najčastejšie ústami. Pre tento spôsob zavádzania je najpoužívanejšia Magillova kanyla s kruhovým prierezom, oblúkovito zahnutá, na jednom konci skosená pod uhlom 45° a opatrená nafukovacou manžetou na utesnenie v priedušnici, na druhom konci spojkou, umožňujúcou pripojenie na dýchací vak alebo prístroj. Pre deti sa používa kanyla bez tesniacej manžety.

Laryngoskop je nástroj, umožňujúci pohľad na vstup do hrtana. Skladá sa z rukoväte a lyžice so zdrojom svetla, ktorou sa odtlačí koreň jazyka tak, aby bolo viditeľný vstup do hrtana. Najčastejšie sa používa laryngoskop so zahnutou lyžicou (Macintoshov).

Modernejším zariadením je videolaryngoskop, ktorý má na lyžici pri zdroji svetla kameru, poskytujúcu pri intubácii dokonalý výhľad do hrtana. Umožňuje úspešnú intubáciu aj menej skúseným zdravotníkom, ošetrujúcim pacientov v akútnom ohrození života mimo zdravotníckeho zariadenia, najmä záchranárom.

Laryngoskop
Laryngoskop - na rukoväť s batériami je možné nasadiť lyžicu so zdrojom svetla rôznej veľkosti

Injekčná striekačka je potrebná k nafúknutiu tesniacej manžety kanyly vzduchom. Tlak by mal byť okolo 20-30 centimetrov vodného stĺpca. Približne sa dá zistiť podľa balónika na kanyle, ktorý slúži ako kontrola nafúknutia tesniacej manžety.

Ďalšie potrebné pomôcky môžu byť odsávačka hlienov, zavádzač, intubačné kliešte (Magillove), prípadne videolaryngoskop a ďalšie.

Intubácia pacienta
Intubácia (nácvik na modeli)

Intubácia sa vykonáva u pacienta v bezvedomí (počas resuscitácie) alebo v celkovej anestézii (pred operáciou). Pretože počas intubácie pacient spravidla nedýcha, je potrebné najskôr vykonať preoxygenáciu , teda vdychovaním kyslíka vytvoriť jeho zásobu v krvi a v pľúcach pre čas vykonania intubácie. Nasleduje zavedenie laryngoskopu do úst: intubujúci lekár z pozície za (alebo "nad") mierne zaklonenou hlavou pacienta ľavou rukou zavedie lyžicu laryngoskopu do úst tak, že ňou odsúva koreň jazyka nahor a dopredu, kým uvidí vstup do hrtana - jasne rozpoznateľnú štrbinu medzi hlasivkami. Do tejto štrbiny pravou rukou zavedie tracheálnu kanylu. Po jej zavedení pomocník injekčnou striekačkou nafúkne tesniacu manžetu. Nasleduje kontrola správnosti intubácie - najspoľahlivejšie meraním obsahu kysličníka uhličitého vo vydychovanom vzduchu kapnometrom, ináč posluchom dýchania na hrudníku a pozorovaním pohybov hrudníka a zarosenia ústia kanyly pri výdychoch.

Komplikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých prípadoch je intubácia obtiažna, a to najmä vtedy, ak nie je možné laryngoskopom dosiahnuť dostatočný výhľad na vstup do hrtana, alebo nie je možné doň zaviesť kanylu. V tom prípade je potrebné pokus o intubáciu ukončiť, odstrániť prekážku  v hltane (zvratky, hlien, cudzie teleso), ak je prítomná, pacienta dostatočne predýchať pomocou dýchacieho vaku a pokus o intubáciu opakovať, prípadne aj s použitím ďalších pomôcok (napr. zavádzača, videolaryngoskopu). V prípade ohrozenia pacienta dusením a pri nemožnosti intubácie je nutné zaistiť priechodnosť dýchacích ciest iným spôsobom (tracheostómiou, koniotómiou).

Komplikácie často vznikajú po obtiažnej intubácii. Môže to byť mechanické poškodenie zubov, poranenie sliznice alebo hlasiviek, nesprávna intubácia -  zavedenie kanyly do pažeráka, alebo príliš hlboko - až do priedušky (čím sa vyradí z dýchania jedna strana pľúc). Pacient môže pred alebo počas intubácie zvracať a vdýchnuť zvratky, alebo výkon môže vyvolať kŕčovité zovretie dýchacích ciest (laryngospasmus, bronchospasmus). Po dlhšej intubácii môžu vzniknúť preležaniny alebo zjazvenie priedušnice a najmä pri nedostatočnom ošetrovaní sa v dýchacích cestách môže nahromadiť hlien a vzniknúť infekcia.