Trnavská univerzita (historická)
Trnavská univerzita bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 - 1777, jedna z prvých univerzít na Slovensku.
Dejiny univerzity
Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635.
Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh P. Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal Juraj Dobronoki.
Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Tie však boli deponované v meste Augsburg, ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 3600 zlatých.[1]
Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal T. Jászberényi. Spočiatku mala univerzita iba 10-12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.
V roku 1667 pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (Lippay) sumou 15 000 zlatých. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekárska fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.
Univerzita sa stala známou aj vďaka hvezdárni, ktorá bola zriadená v roku 1753 Františkom Borgiom Kérim (1702 - 1768).[2] Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanickázáhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.
Trnavská univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777.[3]
Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity je súčasná Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti, nie novodobá slovenská Trnavská univerzita v Trnave.
Významní profesori
- Maximilián Hell (1720 - 1792), astronóm
- István Katona, historik
- Martin Sentiváni (1633 - 1705), prvý encyklopedista
- Samuel Timon (1675 - 1736), historik
Literatúra
HOLOŠOVÁ, Alžbeta - ŽAŽOVÁ, Henrieta: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785. Trnava : Trnavská univerzita, 2012. 118 s. ISBN 9788080825669 JANKOVIČ, Vendelín: Trnavská univerzita : Kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava : Pamiatkový úrad, 1995. 72 s. ISBN 8096716336
Referencie
- ↑ JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava 1995, s. 15.
- ↑ HOLOŠOVÁ, A. - ŽAŽOVÁ, H.: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785. Trnava 2012, s. 25.
- ↑ JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava 1995, s. 68.