Trombóza intrakraniálneho venózneho systému

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trombóza intrakraniálneho venózneho systému
Aterialthrombosis.jpg
Akútna trombóza na pravej nohe (všimnite si modré zafarbenie)
Klasifikácia
MKCH-10 I67.6
I63.6 (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Trombóza intrakraniálneho venózneho systému je stav, pri ktorom dochádza v mozgovom splave alebo žile k miestnemu zrážaniu krvi, vzniku zrazeniny s jej následným uzáverom. Je zriedkavejšou príčinou mozgového infarktu a krvácania (odhaduje sa, že spôsobuje asi 1% všetkých mozgových infarktov). Málokedy sa na ňu ako na príčinu myslí a je preto často prehliadnutá. Jej správna diagnóza je však veľmi dôležitá, pretože sa jej liečba odlišuje od liečby náhlej cievnej mozgovej príhody z iných príčin.

Trombóza môže postihnúť mozgové splavy, povrchové kôrové žily alebo hlboký žilový systém mozgu. Typicky sa trombóza povrchových žíl vyskytuje len v spojitosti s uzáverom mozgového splavu. Trombóza hlbokého žilového systému je veľmi vážna s vysokou úmrtnosťou, našťastie však oveľa zriedkavejšia. Najčastejšie býva postihnutý horný šípový splav, nasledovaný priečnym, esovitým a dutinovým splavom.

Príčiny trombózy sú početné, možno ich rozdeliť na dve veľké skupiny: infekčné (pyogénne) a neinfekčné. Asi 1/4 prípadov nemá jasnú príčinu - idiopatické trombózy. Pri žilovej trombóze je ischemické tkanivo často zakrvácané, na rozdiel od uzáveru tepny.

Liečba je založená na podávaní liekov proti zrážaniu krvi (antikoagulancií) a to i v prípade zakrvácania do ischemického ložiska (čo platí len pre túto konkrétnu príčinu mozgového infarktu, preto je správna diagnóza tak dôležitá). Klinické prejavy sú málo špecifické, preto sú v diagnostike rozhodujúce zobrazovacie metódy.

Zobrazovacia diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Trombóza venózneho splavu sa dá identifikovať pri natívnom CT vyšetrení mozgu ako hyperdenzná trojuholníkovitá lézia v mieste priebehu splavu (pri reze naň kolmom), alebo po podaní kontrastnej látky ako defekt kontrastnej náplne venózneho sínusu (tzv. „empty delta sign“ v šípovitom splave). Trombóza kortikálnych (kôrových) žíl sa na CT zobrazuje ako hyperdenzné prúzky na povrchu hemisféry na natívnom CT (tzv. „cord sign“).

Pri vyšetrení magnetickou rezonanciou môže byť akútna venózna trombóza ťažšie identifikovateľná (izointenzný trombus v T1 vážení), podozrenie má vzbudiť chýbajúci "flow void" príznak. K omylu môže dôjsť v prípadoch, ak je splav hypoplastický.

Metódou prvej voľby je teda CT bez podania kontrastnej látky, na potvrdenie diagnózy sa doporučuje doplniť CT venografiu, prípadne zvážiť magnetickú rezonanciu či DSA.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • AuntMinnie.com
  • Osborn, AG. Diagnostic Neuroradiology. Mosby. St. Louis. 1994. str. 181-2. 385-95.
  • Orrison, WW. Neuroimaging. WB Saunders. Philadelphia. 2000. str. 741-42.
  • Osborn, AG. Diagnostic Imaging: Brain. 1.vyd. Amirsys. Salt Lake City. 2004. str. I:4, 80-1 a 96-107.