Turistické vízum
Turistické vízum je druhom víza, ktoré umožňuje cudzincovi časovo obmedzený vstup, resp. pobyt na území určitého štátu, alebo skupiny štátov, pričom účelom tohoto vstupu a pobytu je turizmus.
Víza automaticky neoprávňujú ich majiteľa na vstup do krajiny. Konečné právo rozhodnúť, či človek môže, alebo nemôže vstúpiť na územie krajiny, má príslušný bezpečnostný orgán štátu na hraničnom prechode či letisku.
Charakteristika turistických víz
[upraviť | upraviť zdroj]Vydávanie turistických víz sa v zásade uskutočňuje dvoma spôsobmi:
- víza je potrebné požiadať vopred na príslušnom zastupiteľskom úrade
- víza sú vydané pri vstupe do krajiny
Pre cestovateľov sú najmenej obmedzujúce víza, ktoré je možné dostať priamo pri vstupe do krajiny – teda na hraničnom prechode alebo po pristátí na letisku. Takéto víza zvyčajne nemajú žiadne podmienky. Niekedy je ich vydanie podmienené zaplatením administratívneho poplatku. Tieto víza je možné považovať skôr za „vstupné“ či dodatočný zdroj príjmov miestnych vlád.
Pri vízach, ktoré je potrebné vybavovať vopred na príslušnom zastupiteľskom úrade ide o neporovnateľne náročnejšiu záležitosť. Záujemca o vízum musí osobne, alebo prostredníctvom splnomocnenca navštíviť diplomatické zastúpenie príslušného štátu, kde požiada o udelenie víza. Keďže nie všetky štáty majú svoje zastupiteľské úrady v každom štáte sveta, kvôli vízam musia záujemcovia často vycestovať do susedných krajín, respektíve krajín, kde daná krajina má príslušný úrad oprávnený vydávať víza.
So získaním víz pred vstupom do krajiny sú neraz spojené rôzne podmienky. Pri turistických vízach ide zväčša o predloženie zakúpeného cestovného lístku (letenky) či rezerváciu ubytovania, alebo dokladu o dostatočnom finančnom zabezpečení pobytu. Častou náležitosťou žiadosti o vízum je aj tzv. „pozývací list“ (tiež „voucher“), ktorý je akýmsi zdôvodnením cesty a vydáva ho miestny hotel, alebo miestna turistická agentúra či hostiteľská rodina.
Turistické víza sa vydávajú na časovo obmedzenú dobu, zväčša do 30 dní. Turistické víza môžu držiteľa oprávňovať na jeden alebo viacero vstupov/výstupov. Podľa toho rozlišujeme:
- jednovstupové vízum,
- viacvstupové vízum.
Turistické víza v Európskej únii
[upraviť | upraviť zdroj]Jednotlivé štáty Európskej únie majú vlastné pravidlá pre vydávanie turistických víz pre cudzincov, ktorí chcú navštíviť príslušnú krajinu. Občania Európskej únie môžu slobodne bez víz cestovať po celom jej území.
V rámci Európskej únie bol zavedený tzv. Schengenský priestor. Tvorí ho skupina členských krajín EÚ, ktoré ratifikovali tzv.Schengenskú zmluvu, v zmysle ktorej je možné cestovať na ich území slobodne bez kontrol na hraničných prechodoch. Členovia Schengenskej zmluvy vydávajú spoločné víza pre celú skupinu štátov. Cestovanie po Európe je tak ďaleko jednoduchšie. Schengenská zmluva je mimoriadne výhodná pre cestujúcich z krajín, s ktorými európske krajiny nemajú bezvízový styk. Pred jej vznikom museli takýto turisti žiadať o víza v každej krajine Európskej únie samostatne.[1]
Z histórie turistických víz
[upraviť | upraviť zdroj]Turistické víza sú pomerne čerstvou novinkou. Masívne sa začali používať iba pár desaťročí nazad. Ich nástup súvisí s rozvojom masovej turistiky. Až do 60-tych rokov minulého storočia prakticky masový turizmus neexistoval. Ľudia nechodili na dovolenky a keď oddychovali, tak pomerne blízko pri svojich domovoch. Všetko zmenila globalizácia. Kým pred 100 rokmi boli ľudia spokojní s posedením pri jazere vedľa mesta, dnes sa lieta do exotických krajín na druhom konci sveta. V Európe sa víza objavili až na prelome 19. a 20. storočia. Dovtedy sa ľudia na kontinente mohli pohybovať úplne slobodne. Migrácia za prácou prakticky neexistovala. Chudobní ľudia nemali ako cestovať vo väčšom množstve. Všetko sa zmenilo až po prvej svetovej vojne. Výsledkom tohto konfliktu boli nové hranice, ktoré bolo potrebné chrániť.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ EU. The Schengen area and cooperation [online]. europa.eu, rev. 2009-08-03. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Zmeny hraníc Európy po roku 1918 [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-12-10 z originálu.