Ugarit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha mesta
Ruiny Ugaritu

Ugarit (ugaritsky: 𐎜𐎂𐎗𐎚, ʼUgart ;  arabsky: أُوغَارِيت‎‎  Ūġārīt alebo  أُوجَارِيت‎‎ Ūǧārīt) bolo staroveké prístavné mesto, ktorého ruiny sa nachádzajú v dnešnom Ras Šamra v západnej Sýrií. Ugarit mal blízke vzťahy s Chetitskou ríšou, platil poplatky Egyptu, udržiaval obchodné a diplomatické vzťahy s Cyprom (Cyprus sa v tej dobe nazýval Alashiya), ktoré boli zdokumentované na základe objavených starovekých archívnych záznamov a prítomnosti mykénskej a cyperskej keramiky. Najväčšie obdobie rozmachu bolo v období od 1450 pred Kr. do 1200 pred Kr. (uvádza sa aj ešte presnejšie okolo 1175 pred Kr.), keď došlo k jeho úpadku a zničeniu. Predpokladá sa, že Ugarit bol jednou z obetí útokov morských národov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ras Šamra sa nachádza na pobreží Stredozemného mora, približne 11 kilometrov severne od mesta Latakia, neďaleko súčasného Burj al-Qasab.

Pôvod a druhé tisícročie[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe objaveného opevnenia mesta sa predpokladá, že Ugarit mal významné postavenie už v období neolitu. Opevnenie bolo vybudované okolo roku 6000 pred Kr., ale táto oblasť bola pravdepodbne osídlená už dávno predtým. Ugarit nadobudol svoju dôležitosť vďaka svojej polohe. Bol prístavným mestom a zároveň vstupnou bránou pre vnútrozemské obchodné cesty smerom na východ, do oblastí riek Eufrat a Tigris. Mesto dosiahlo odbobie najväčšieho vzostupu medzi rokmi 1800 pred Kr. až 1200 pred Kr. V tom období bol Ugarit kráľovstvom, ktoré malo čulé obchodné vzťahy s Egyptom, Cyprom, Egejským morom, Chetitskou ríšou, zvyškom Sýrie a veľkou časťou východnej oblasti Stredozemného mora.

Prvá písomná zmienka o Ugarite pochádza z oblasti neďalekého mesta Ebla (okolo 1800 pred Kr.). Ugarit sa dostal pod vplyv Egypta, čo do veľkej miery ovplyvnilo ugaritské umenie. Najstarší dôkaz o kontakte Ugaritu a Egypta je karneolový korálok z obdobia vlády faraóna Senusreta I. (1971 – 1926 pred Kr.). Rovnako boli nájdené aj sošky a stéla od faraónov Senusreta III a Amenemheta III., ale nepodarilo sa presne určiť, kedy boli tieto artefakty privezené do Ugaritu. Amarnské listy (asi 1350 pred Kr.) obsahujú po jednom liste od ugaritských vládcov  Ammittamrua INiqmaddua II a jeho manželky. V rozpätí od 16. storočia pred Kr. do 13. storočia pred Kr. bol Ugarit v pravidelnom kontakte s Egyptom a Cyprom (Alashiya).

V 2. tisícročí pred Kr. bola ugaritská populácia amoritského pôvodu a ugaritský jazyk bol teda pravdepodobne rovnako amoritského pôvodu. Ugaritské kráľovstvo zaberalo územie asi o rozlohe 2 000 km².

Kolaps Ugaritu[upraviť | upraviť zdroj]

Posledný kráľ Ugaritu z doby bronzovej Ammurapi (asi 1215 – 1180 pred Kr.) bol súčasníkom chetitského panovníka Suppiluliuma II. Presné obdobie jeho vlády nie je známe, ale zachoval sa jeho list pre kráľa Alashiye (Cypru), v ktorom zdôrazňuje vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzajú mnohé krajiny v oblasti, spôsobenej inváziou Morských národov. Ammurapi žiada o pomoc a zdôrazňuje stav, v ktorom sa ocitol Ugarit:

"Môj otče, hľa, nepriateľove lode prišli, moje mestá (?) boli vypálené a vykonali hrozivé veci mojej krajine. Nevie predsa môj otec, že všetky moje jednotky a vozy (?) sú v krajine Chetitov a všetky moje lode v krajine Lukka?...Preto moja krajina je ponechaná osamotená. Nech môj otec vie: sedem nepriateľových lodí, ktoré prišli, nám spôsobili mnoho škody."[1]

Ammurapi sa však žiadnej pomoci nedočkal a mesto bolo vypálené koncom doby bronzovej.

Archeológovia na základe nejvrchnejších úrovní ruin, môžu skúmať mnohé atribúty ugaritskej spoločnosti v období krátko pred jej deštrukciou. Nájdené artefakty potom porovnávajú s artefaktami z priľahlých kultúr a tak určovať približné dátumy. V Ugarite boli rovanko objavené aj mnohé hlinené tabuľky pokryté klinopisom, ktoré predstavujú bohatý zdroj informácií. Klinopisná tabuľka nájdená v roku 1986 zaznamenáva, že Ugarit bol zničený po smrti faraóna Merneptaha (1203 pred Kr.). Vo všeobecnosti sa usudzuje, že v obdobi ôsmeho roku vlády faraóna Ramsesa III (1178 pred Kr.) bol už Ugarit zničený. Posledné rádiokarbónové testy ako rok deštrkucie Ugaritu označujú obdobie medzi 1192 a 1190 pred Kr.

Či bol Ugarit zničený pred alebo po meste Chattušaš, hlavnom meste Chetitov nie je isté. Aj mnohé iné stredomorské kultúry toho istého obdobia boli hlboko poznačené vpádmi takzvaných Morských národov.

Panovníci Ugaritu[upraviť | upraviť zdroj]

Panovník Obdobie vlády Poznámka
Niqmaddu I neznáme Prvý známy ugaritský vládca, poznáme ho len z jednej poškodenej pečate, na ktorej je napísané: "Yaqarum, syn Niqmaddua, kráľ Ugaritu"[2]
Yaqarum neznáme Druhý známy ugaritský vládca, poznáme ho len z jednej poškodenej pečate, na ktorej je napísané: "Yaqarum, syn Niqmaddua, kráľ Ugaritu"[2]
Ammittamru I asi 1350 pred Kr.
Niqmaddu II asi 1350 – 1315 pred Kr. Súčasník chetitského panovníka Supiluliuma I.
Arhalba asi 1315 – 1313 pred Kr. Súčasník chetitského kráľa Mursiliho II.
Niqmepa asi 1313 – 1260 pred Kr. Zmluva s Mursilim II, syn Niqmaddua II
Ammittamru II asi 1260 – 1235 pred Kr.
Ibiranu asi 1235 – 1225/1220 pred Kr.
Niqmaddu III asi 1225/1220 – 1215 pred Kr.
Ammurapi asi 1200 pred Kr. Posledný známy vládca Ugaritu. Mesto bolo zničené počas jeho panovania.

Okolo 1350 pred Kr. sa tu objavilo klinové písmo, vyrývané do vlhkej hliny, čím sa zvečnilo mnoho textov, zahrnujúcich votívne nápisy, čará, modlitby, zoznamy bohov a najmä staré mýty neurčitého veku.

Mesto Ugarit predstavuje kanaanskú kultúru z konca doby bronzovej (asi 1365 pred Kr. – 1175 pred Kr.).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jean Nougaryol et al. (1968) Ugaritica V: 87–90 no. 24
  2. a b Smith, Mark S. (1994). The Ugaritic Baal Cycle: Volume I, Introduction with text, translation and commentary of KTU 1.1 – 1.2. p. 90. ISBN 9789004099951.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]