Ursinus (protipápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ursinus alebo Ursicinus († po 384) bol protipápežom pápeža Damaza I.

O jeho živote nie sú takmer žiadne informácie. Pôsobil v službách pápeža Libéria. V deň Libériovej smrti (24. septembra 366) ho skupina prívržencov zvolila za jeho nástupcu a takmer okamžite ho v bazilike Santa Maria Maggiore aj vysvätili. Rímska cirkev tak mala súčasne dvoch protipápežov (okrem Ursina i Félixa II.)

Niekdajší prívrženci Félixa II. zvolili Libériovým nástupcom diakona Damaza (ako riadne zvolený pápež Damazus I.; vysviacka 1. októbra 366). Ten, v snahe zabezpečiť si svoju pozíciu, pomocou najatých rebelov vyvolal v Ríme krvavé pouličné boje. Ich výsledkom bolo vyhnanie Ursina a jeho prívržencov z mesta. Späť sa vrátili na príkaz cisára Valentiniána I., ktorý im po prísľube zachovania pokoja povolil návrat.

15. septembra nasledujúceho roku Ursinus vstúpil do mesta. Vzápätí však jeho pričinením opäť prepukli boje, ktoré vyústili v Ursinovo nové vyhnanstvo (tentoraz do Galie). Po zákaze vstupu do Ríma a do jeho predmestí sa ursiniáni usadili v severnej Itálii. Ani tu neostali dlho. Po Ursinovom vznesení nepravdivého obvinenia na pápeža Damaza I. bolo mu nariadené vyhostenie do Kolína. Odtiaľ podnikal kroky s nádejou, že sa dostane na pápežský trón (najmä po Damazovej smrti v decembri 384). Jeho túžba sa však nenaplnila, pretože zásluhou svojich odporcov bol za Damazovho nástupcu zvolený Siricius.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9