Stavanie knižničného fondu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Stavanie knižničného fondu alebo ukladanie dokumentov (angl. shelving) je usporiadanie knižničného fondu podľa určitého systému, ktorý umožňuje spätné vyhľadanie knižničných jednotiek a ich ochranu.[1] Stavanie zahŕňa radenie dokumentov podľa zvolených princípov, ich ukladanie v úložných zariadeniach, prideľovanie signatúr a budovanie miestnych zoznamov.[2]

Stavanie fondu je dôležitou koncepčnou úlohou, na ktorej úspešnom riešení závisí kvalita a efektívnosť poskytovania knižnično-informačných služieb danej knižnice. Aj spôsoby a metódy stavania fondu, musia byť v súlade so základnou koncepciou sprístupňovania celkového systému jej fondov a subfondov[2]

Radenie dokumentov[upraviť | upraviť kód]

Optimálne radenie by malo zabezpečiť požiadavky ako napríklad prehľadná orientácia, presné označenie umiestnenia každého dokumentu, efektívne využitie priestoru alebo pracovná nenáročnosť manipulácie s fondom. Spôsob radenia, ktorý by v plnej miere zabezpečoval všetky tieto kritériá, je mimoriadne ťažké, až nemožné vytvoriť. Najväčší rozpor vychádza z požiadavky maximálne uľahčiť využívanie uchovávaných dokumentov a nutnosťou šetriť pri tom priestor i čas. Tento rozpor však zmierňuje možnosť radiť fond diferencovane, teda pre každý čiastkový fond zvoliť individuálny spôsob radenia.[2]

Spôsoby radenia[upraviť | upraviť kód]

Vecný spôsob[upraviť | upraviť kód]

Vychádza z tematiky dokumentových informácií, teda obsahu[2]. Vecný spôsob radenia je využívaný najmä vo voľne prístupných fondoch knižníc. Tieto radenia sú najčastejšie definované pomocou klasifikačných systémov, na Slovensku najmä MDT. Využívajú sa tri možnosti radenia:

  1. Systematické - spočíva v usporiadaní dokumentov podľa vopred vytvorenej hierarchie na základe obsahu dokumentov.
  2. Skupinové - predstavuje určitý kompromis medzi vecným a mechanickým spôsobom. Dokumenty sú zatriedené do skupín podľa vedných odborov, v rámci ktorých sa dokumenty ďalej triedia mechanicky
  3. Predmetové - radenie dokumentov hovoriacich o jednom predmete. Využíva sa napríklad pri geografických lokalitách (kombinácia fondu regionálnej literatúry, fondu turistických sprievodcov a pod.)

Mechanický (formálny) spôsob[upraviť | upraviť kód]

Základom pre mechanické radenie je vonkajší, identifikačný znak zo vstupného spracovania[2]. Formálne radenie sa využíva hlavne v skladoch knižníc, pretože umožňuje rýchlo a presne nájsť požadovaný dokument podľa vonkajšieho znaku, napr. signatúry.

  1. Abecedné - podľa názvu dokumentu, mena alebo priezviska autora
  2. Formátové - podľa veľkosti a typu dokumentu (napríklad knihy, periodiká, atlasy, mapy a pod.)
  3. Prírastkové - podľa prírastkového čísla
  4. Poradové - podobné ako prírastkové radenie, ale každému dokumentu je možné prideliť zvláštne poradové číslo podľa vymedzených kritérií (napr. odlíšenie periodík, kníh, zborníkov, skript, atď.)
  5. Chronologické - podľa času zhotovenia (novšie knihy majú vyššiu frekvenciu výpožičiek)
  6. Geografické - napr. pri cudzojazyčnej, národnej alebo regionálnej literatúre, patentoch alebo technických normách

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ŠNÝDR, Mirko. Knihovnícka terminologická databáze [online]. Národní knihovna ČR, 2014, [cit. 2018-06-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e NOVÁKOVÁ, Marta. Uchovávanie knižničného fondu. 3.. vyd. Bratislava : Slovenská technická knižnica - Centrum VTI SR, 1995. ISBN 80-85165-53-8. S. 21.