Knižničný fond

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Knižničný fond je súbor všetkých dokumentov, ktoré knižnica vlastní a požičiava svojim zákazníkom. Slovenský knižničný zákon ho definuje ako "súbor všetkých knižničných dokumentov, účelovo vybraných, sústavne doplňovaných, uchovávaných, ochraňovaných a sprístupňovaných používateľovi".[1] Vo všetkých inštitúciach ide o vždy individuálnu zbierku dokumentov prispôsobených konkrétnym podmienkam, v ktorých sa vytvára i využíva.[2] Zoznam dokumentov v knižničnom fonde je zákazníkom sprístupnený prostredníctvom katalógu knižnice.

Knižničný fond tvoria rozličné knižničné dokumenty, predovšetkým knihy, periodiká, hudobniny, rukopisy, grafiky, obrazy, kresby, kartografické dokumenty ako mapy a glóbusy, patentové dokumenty, firemné dokumenty, technické normy, audiovizuálne dokumenty, mikrografické dokumenty a digitálne dokumenty.[1]

Na základe systému čiastkových fondov môže knižnica disponovať historickým knižničným fondom alebo konzervačným fondom.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Knižničný fond sa vyznačuje štyrmi charakteristikami:[2]

  1. Výberový - dokumenty do fondu sa vyberajú podľa určitých, vždy jasne definovaných kritérií.
  2. Organizovaný - fond je usporiadaný tak, aby v ňom bolo podľa rôznych prístupových hľadísk možné vyhľadať každý uchovávaný dokument.
  3. Funkčný - fond je usporiadaný a spracovaný tak, aby efektívne plnil spoločenskú funkciu knižnice, v rámci ktorej sa buduje.
  4. Fyzicky dostupný - informačným výstupom fondu sú prezenčné a absenčné výpožičky, sprístupnenie textu, obrazu alebo zvuku premietnutím, prehraním alebo zobrazením na displeji.

Profil[upraviť | upraviť kód]

Na pomenovanie súhrnu parametrov, ktoré vymedzujú špecifickosť fondu sa používa termín profil knižničného fondu.[2]

Profilácia fondu sa zásadným spôsobom odvíja od tematického zamerania a špecializácie konkrétnej knižnice. Kým teda vo verejných knižniciach prevažuje beletria a literatúra pre deti a mládež, akademické a vedecké knižnice budujú svoje fondy predovšetkým z odbornej literatúry a pod. Knižnice pri profilovaní fondu tiež berú do úvahy geografické a jazykové aspekty svojej lokality a svojich používateľov. Slovenské verejné knižnice sú napríklad pri doplňovaní a sprístupňovaní fondov povinné zohľadniť, ak v ich blízkosti žijú občania s príslušnosťou k národnostnej menšine alebo etnickej skupine.[3]

Odborné činnosti[upraviť | upraviť kód]

Odborné knižničné činnosti súvisiace s knižničným fondom je možné zahrnúť do niekoľkých oblastí:[1]

Súhrnné pomenovanie knižničných pracovných procesov, ktoré súvisia s vytváraním a priebežným zosúlaďovaním štruktúry a obsahu knižničného fondu, sa nazýva budovanie knižničného fondu.[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Článok 3, §2 zákona č. 126/2015 Z. z.
  2. a b c NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02818-1. Kapitola Knižničný fond, s. 195.
  3. SLOV-LEX. 126/2015 Z.z. - Zákon o knižniciach a o zmene a dop... - SLOV-LEX [online]. Slov-lex, [cit. 2018-06-06]. Dostupné online.
  4. NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02818-1. Kapitola Budovanie knižničného fondu, s. 52.