Knižničný fond
Knižničný fond je súbor všetkých dokumentov, ktoré knižnica vlastní a požičiava svojim zákazníkom. Slovenský knižničný zákon ho definuje ako "súbor všetkých knižničných dokumentov, účelovo vybraných, sústavne doplňovaných, uchovávaných, ochraňovaných a sprístupňovaných používateľovi".[1] Vo všetkých inštitúciach ide o vždy individuálnu zbierku dokumentov prispôsobených konkrétnym podmienkam, v ktorých sa vytvára i využíva.[2] Zoznam dokumentov v knižničnom fonde je zákazníkom sprístupnený prostredníctvom katalógu knižnice.
Knižničný fond tvoria rozličné knižničné dokumenty, predovšetkým knihy, periodiká, hudobniny, rukopisy, grafiky, obrazy, kresby, kartografické dokumenty ako mapy a glóbusy, patentové dokumenty, firemné dokumenty, technické normy, audiovizuálne dokumenty, mikrografické dokumenty a digitálne dokumenty.[1]
Na základe systému čiastkových fondov môže knižnica disponovať historickým knižničným fondom alebo konzervačným fondom.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Knižničný fond sa vyznačuje štyrmi charakteristikami:[2]
- Výberový - dokumenty do fondu sa vyberajú podľa určitých, vždy jasne definovaných kritérií.
- Organizovaný - fond je usporiadaný tak, aby v ňom bolo podľa rôznych prístupových hľadísk možné vyhľadať každý uchovávaný dokument.
- Funkčný - fond je usporiadaný a spracovaný tak, aby efektívne plnil spoločenskú funkciu knižnice, v rámci ktorej sa buduje.
- Fyzicky dostupný - informačným výstupom fondu sú prezenčné a absenčné výpožičky, sprístupnenie textu, obrazu alebo zvuku premietnutím, prehraním alebo zobrazením na displeji.
Profil[upraviť | upraviť zdroj]
Na pomenovanie súhrnu parametrov, ktoré vymedzujú špecifickosť fondu sa používa termín profil knižničného fondu.[2]
Profilácia fondu sa zásadným spôsobom odvíja od tematického zamerania a špecializácie konkrétnej knižnice. Kým teda vo verejných knižniciach prevažuje beletria a literatúra pre deti a mládež, akademické a vedecké knižnice budujú svoje fondy predovšetkým z odbornej literatúry a pod. Knižnice pri profilovaní fondu tiež berú do úvahy geografické a jazykové aspekty svojej lokality a svojich používateľov. Slovenské verejné knižnice sú napríklad pri doplňovaní a sprístupňovaní fondov povinné zohľadniť, ak v ich blízkosti žijú občania s príslušnosťou k národnostnej menšine alebo etnickej skupine.[3]
Odborné činnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Odborné knižničné činnosti súvisiace s knižničným fondom je možné zahrnúť do niekoľkých oblastí:[1]
- Doplňovanie
- Evidencia a spracovanie
- Organizácia a uchovávanie
- Ochrana
- Sprístupňovanie
- Revízia a vyraďovanie
Súhrnné pomenovanie knižničných pracovných procesov, ktoré súvisia s vytváraním a priebežným zosúlaďovaním štruktúry a obsahu knižničného fondu, sa nazýva budovanie knižničného fondu.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Článok 3, §2 zákona č. 126/2015 Z. z.
- ↑ a b c NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02818-1. Kapitola Knižničný fond, s. 195.
- ↑ SLOV-LEX. 126/2015 Z.z. - Zákon o knižniciach a o zmene a dop... - SLOV-LEX [online]. Slov-lex, [cit. 2018-06-06]. Dostupné online.
- ↑ NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02818-1. Kapitola Budovanie knižničného fondu, s. 52.