Doplňovanie knižničného fondu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Doplňovanie knižničného fondu alebo akvizícia je súhrn procesov, ktorými sa vyberajú a získavajú dokumenty na účely vytvorenia a rozvíjania knižničných zbierok zodpovedajúcich funkciám danej knižnično-informačnej inštitúcie.[1] Doplňovanie sa riadi tzv. akvizičnou politikou, ktorá sa odvíja od profilu fondu.

Slovenské knižnice sú povinné dopĺňať a sprístupňovať fond v súlade so zameraním knižnice a na princípe nezávislosti a odbornosti, pričom tieto činnosti nesmú podliehať ideologickej, politickej ani náboženskej cenzúre, ani komerčným alebo iným vplyvom.[2]

Knižnice v prevažnej miere využívajú priebežné doplňovanie, zamerané na pohotové získanie dokumentov zo súčasnej produkcie. Pri budovaní niektorých čiastkových fondov sa využíva aj retrospektívne doplňovanie, ktoré spočíva v dodatočnom získavaní starších dokumentov.[1] Retrospektívne doplňovanie má veľký význam pri nahrádzaní poškodeného či odcudzeného dokumentu, ale napríklad aj pri kompletizácii periodík. V odbivoch prípadoch je potrebné si určiť hranicu retrospektivity, teda rámcové stanovenie veku získavaných dokumentov.

Získavanie dokumentov[upraviť | upraviť kód]

Jednotlivé kroky získavania zahŕňajú:[1]

  1. zisťovanie a identifikácia dokumentov, ktoré zodpovedajú profilu fondu
  2. informačné hodnotenie týchto dokumentov podľa stanovených výberových kritérií
  3. rozhodovanie o miere potrebnosti jednotlivých dokumentov
  4. výber optimálnych dodávateľov
  5. objednávanie dokumentov
  6. príjem dodaných dokumentov do knižnice
  7. príprava dokumentov na vstupné spracovanie

Najčastejší spôsob získavania dokumentov je nákup (pričom prostriedky môžu pochádzať z vlastných zdrojov, od sponzorov alebo z projektovej činnosti). Knižnice svoje dokumenty získavajú aj výmenou publikácií medzi knižnicami, prostredníctvom darov alebo povinných výtlačkov.

Aktualizácia[upraviť | upraviť kód]

Keďže dokumenty nevyhnutne prechádzajú procesom starnutia informácií, je potrebné zastarané dokumenty nahrádzať titulmi, ktoré svojim obsahom i prezentáciou lepšie zodpovedajú súčasnej úrovni poznania. Ide najmä o dokumenty, ktoré stratili svoju funkčnosť a ich frekvencia využitia je veľmi nízka, ale tiež dokumenty, ktoré časom prestali zodpovedať profilu fondu. Aktualizácia je kľúčová kvôli objemu knižničných zbierok, pretože uloženie fondu v knižnici má svoje priestorové obmedzenia. Prítomnosť nadbytočných dokumentov tak prispieva k nedostatku skladovacej plochy a zároveň sťažuje efektívne poskytovanie knižničných služieb. Doba vyhľadania dokumentu sa neúmerne predlžuje a fond by sa tak stával neprehľadným a nefunkčným.[3]

Fyzické spracovanie[upraviť | upraviť kód]

Záverečnou časťou akvizičného procesu je fyzické spracovanie. Dokument sa fyzicky spracuje presne určeným opečiatkovaním (adjustáciou) a pridelením prírastkového čísla. Súčasťou pečiatky môže byť aj signatúra, predmetové heslo a triediace znaky (v slovenských reáliách MDT).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c doplňovanie knižničného fondu; akvizícia. In: KATUŠČÁK, Dušan; MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1. S. 79.
  2. SLOV-LEX. 126/2015 Z.z. - Zákon o knižniciach a o zmene a dop... - SLOV-LEX [online]. Slov-lex, [cit. 2018-06-06]. Dostupné online.
  3. aktualizácia knižničného fondu. In: KATUŠČÁK, Dušan; MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1. S. 11-12.