Doplňovanie knižničného fondu
Doplňovanie knižničného fondu alebo akvizícia je súhrn procesov, ktorými sa vyberajú a získavajú dokumenty na účely vytvorenia a rozvíjania knižničných zbierok zodpovedajúcich funkciám danej knižnično-informačnej inštitúcie.[1] Doplňovanie sa riadi tzv. akvizičnou politikou, ktorá sa odvíja od profilu fondu.
Slovenské knižnice sú povinné dopĺňať a sprístupňovať fond v súlade so zameraním knižnice a na princípe nezávislosti a odbornosti, pričom tieto činnosti nesmú podliehať ideologickej, politickej ani náboženskej cenzúre, ani komerčným alebo iným vplyvom.[2]
Knižnice v prevažnej miere využívajú priebežné doplňovanie, zamerané na pohotové získanie dokumentov zo súčasnej produkcie. Pri budovaní niektorých čiastkových fondov sa využíva aj retrospektívne doplňovanie, ktoré spočíva v dodatočnom získavaní starších dokumentov.[1] Retrospektívne doplňovanie má veľký význam pri nahrádzaní poškodeného či odcudzeného dokumentu, ale napríklad aj pri kompletizácii periodík. V odbivoch prípadoch je potrebné si určiť hranicu retrospektivity, teda rámcové stanovenie veku získavaných dokumentov.
Získavanie dokumentov[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotlivé kroky získavania zahŕňajú:[1]
- zisťovanie a identifikácia dokumentov, ktoré zodpovedajú profilu fondu
- informačné hodnotenie týchto dokumentov podľa stanovených výberových kritérií
- rozhodovanie o miere potrebnosti jednotlivých dokumentov
- výber optimálnych dodávateľov
- objednávanie dokumentov
- príjem dodaných dokumentov do knižnice
- príprava dokumentov na vstupné spracovanie
Najčastejší spôsob získavania dokumentov je nákup (pričom prostriedky môžu pochádzať z vlastných zdrojov, od sponzorov alebo z projektovej činnosti). Knižnice svoje dokumenty získavajú aj výmenou publikácií medzi knižnicami, prostredníctvom darov alebo povinných výtlačkov.
Aktualizácia[upraviť | upraviť zdroj]
Keďže dokumenty nevyhnutne prechádzajú procesom starnutia informácií, je potrebné zastarané dokumenty nahrádzať titulmi, ktoré svojim obsahom i prezentáciou lepšie zodpovedajú súčasnej úrovni poznania. Ide najmä o dokumenty, ktoré stratili svoju funkčnosť a ich frekvencia využitia je veľmi nízka, ale tiež dokumenty, ktoré časom prestali zodpovedať profilu fondu. Aktualizácia je kľúčová kvôli objemu knižničných zbierok, pretože uloženie fondu v knižnici má svoje priestorové obmedzenia. Prítomnosť nadbytočných dokumentov tak prispieva k nedostatku skladovacej plochy a zároveň sťažuje efektívne poskytovanie knižničných služieb. Doba vyhľadania dokumentu sa neúmerne predlžuje a fond by sa tak stával neprehľadným a nefunkčným.[3]
Fyzické spracovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Záverečnou časťou akvizičného procesu je fyzické spracovanie. Dokument sa fyzicky spracuje presne určeným opečiatkovaním (adjustáciou) a pridelením prírastkového čísla. Súčasťou pečiatky môže byť aj signatúra, predmetové heslo a triediace znaky (v slovenských reáliách MDT).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c doplňovanie knižničného fondu; akvizícia. In: KATUŠČÁK, Dušan; MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1. S. 79.
- ↑ SLOV-LEX. 126/2015 Z.z. - Zákon o knižniciach a o zmene a dop... - SLOV-LEX [online]. Slov-lex, [cit. 2018-06-06]. Dostupné online.
- ↑ aktualizácia knižničného fondu. In: KATUŠČÁK, Dušan; MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1. S. 11-12.