Signatúra (knihovníctvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Signatúra v knihovníctve je číselné alebo alfanumerické vyjadrenie miesta uloženia knižničnej jednotky v knižničnom fonde.[1] Signatúra určuje miesto dokumentu medzi ostatnými dokumentmi a slúži tiež na zaraďovanie, vyhľadávanie dokumentu a evidenciu jeho pohybu. Signatúra plní adresu dokumentu a vo veľkých fondoch predstavuje veľmi dôležitý prvok fyzickej organizácie a sprístupňovania fondov knižnice. Signatúra tiež vyjadruje miestne vzťahy medzi jednotlivými čiastkovými fondmi.[2]

Signatúra je fyzicky spojená s konkrétnym dokumentom (spravidla pomocou signatúrneho štítku, nalepeného, založeného alebo inak pripojeného), je súčasťou každého záznamu o dokumente v príslušných katalógových a iných súboroch. Vďaka tomu predstavuje základnú väzbu medzi systémom stavania knižničného fondu a systémom dokumentografických prístupových ciest k nemu.[2]

Signatúra môže byť:[2]

  • Individuálna – presné označenie prislúchajúce výlučne jednému dokumentu
  • Skupinová – rámcové označenie skupiny príbuzných dokumentov

Štruktúra signatúry sa odvíja od počtu kritérií použitých pri radení dokumentov daného fondu. V súvislosti s automatizáciou knižničnej prevádzky je žiadané, aby každá knižničná jednotka mala vlastnú a jedinečnú signatúru, teda nielen každý titul, ale aj multiplikáty, zväzky viaczväzkových dokumentov a pod.[2]

V niektorých knižniciach je signatúra dokumentu totožná s prírastkovým číslom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠNÝDR, Mirko. Knihovnícka terminologická databáze [online]. Národní knihovna ČR, [cit. 2018-06-18]. Dostupné online.
  2. a b c d NOVÁKOVÁ, Marta. Informačná výchova. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02818-1. Kapitola Signatúra, s. 302.