Vážený priemer nákladov na kapitál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vážený priemer nákladov na kapitál alebo priemerné vážené náklady kapitálu (ang. weighted average cost of capital, skrátene WACC) je úroková miera používaná vo finančnom rozhodovaní, ktorá vyjadruje priemernú cenu, ktorú musí firma zarobiť a zároveň zaplatiť vlastníkom a veriteľom.

Vzorec WACC[upraviť | upraviť zdroj]

Zápis WACC sa uvádza v tvare:

WACC \ = \ \left( {CK \over K} \right) \cdot n_{CK}\cdot (1-d ) \ + \ \left( {VK \over K}  \right) \cdot n_{VK(Z)}

kde:

\ K \ celková trhová hodnota kapitálu
\ CK \ trhová hodnota cudzieho kapitálu
\ VK trhová hodnota vlastného kapitálu
\ n_{CK} náklady na cudzí kapitál
\ n_{VK(Z)} náklady na vlastný kapitál pri danej úrovni zadĺženia
\ d sadzba dane z príjmu

Vstupné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Náklady na cudzí kapitál sa odhadujú z trhových cien cudzieho kapitálu, ktorý môže mať rôzne formy, napr. dlhopisy, bankové úvery, lízingové financovanie. Cena cudzieho kapitálu môže zahŕňať viacero komponentov, napr. ako úroky, disážio alebo ďalšie výdavky (napr. poplatky spojené so získaním úveru).

Na odhad nákladov na vlastný kapitál sa používa viacero metód. Najznámejšia metóda je model CAPM (capital asset pricing model).

WACC a kapitálová štruktúra podniku[upraviť | upraviť zdroj]

Vzájomné vzťahy nákladov kapitálu a kapitálovej štruktúry podniku rozpracovali na základe svojich modelov, tzv. teorémy invariancie známych aj pod názvom teorémy M&M, ekonómovia Merton H. Miller a Franco Modigliani.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • M. Miller and F. Modigliani: Corporate income taxes and the cost of capital: a correction. American Economic Review, June 1958