Väzba (právo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Väzba je procesný úkon, ktorým sa závažne zasahuje do osobnej slobody podľa príslušných zákonných predpisov. Postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu je upravený v Trestnom poriadku, podmienky výkonu väzby upravuje osobitný zákon.

Dôvody pre vzatie obvineného do väzby sú upravené v ustanovení § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Dôvodom pre vzatie obvineného do väzby je:

  • a) obava, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu (úteková väzba);
  • b) obava, že bude pôsobiť na spoluobvinených alebo na svedkov, alebo mariť dôkazy (kolúzna väzba);
  • c) obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, že dokoná trestný čin alebo spácha trestný čin, ktorým hrozil (preventívna väzba).

Väzba je závažný zásah do občianskych slobôd, možno ju použiť iba po splnení predpísaných podmienok. Rozhodnutie o vzatí do väzby v prípravnom konaní robí sudca na návrh prokurátora, v súdnom konaní rozhoduje senát, resp. samosudca. Policajt, prokurátor aj súd sú povinní v každom štádiu konania skúmať, či dôvody väzby trvajú alebo sa zmenili.

Trvanie väzby je časovo obmedzené, základná lehota väzby v prípravnom konaní je 7 mesiacov. V prípade prečinov nie je možné ju v prípravnom konaní predlžovať a obžaloba musí byť podaná najneskôr dvadsať pracovných dní pred skončením trvania väzby. Celková lehota väzby pri prečinoch nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov. Pri zločinoch môže väzba trvať maximálne 36 mesiacov, z toho najviac 19 mesiacov v prípravnom konaní, pri obzvlášť závažných zločinoch je to až 48 mesiacov, z toho 25 mesiacov pre prípravné konanie. Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby na slobodu; ak prokurátor tejto jeho žiadosti v prípravnom konaní nevyhovie, musí ju bezodkladne so svojím stanoviskom predložiť na rozhodnutie súdu.

Väzbu možno nahradiť zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou.