Výcvikový priestor Waffen-SS na Benešovsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Výcvikový priestor jednotiek SS v stredných Čechách 1942 – 45.
     Výcvikový priestor

Výcvikový priestor Waffen-SS Čechy ("SS-Truppenübungsplatz Beneschau", od 1. septembra 1943 "SS-Truppenübungsplatz Böhmen"), bol zriadený v marci 1942 v priestore zhruba vymedzenom Vltavou, Sázavou, Konopišťským potokom a dnešnou cestou I / 18 Vrchotovy Janovice – Sedlčany, veliteľstvo sídlilo v Benešove. Funkcia veliteľa pripravovaného výcvikového priestoru bola zriadená 1. novembra 1941. V piatich fázach došlo k vysťahovaniu väčšiny pôvodných obyvateľov (cca 30 000 osôb) z asi 65 obcí, menšia časť obyvateľstva (asi 40%) bola donútená cvičisko poľnohospodársky zásobovať.[1] V priestore platili nemecké ríšske zákony. Postupne tu boli zriadené delostrelecká škola, škola tankových granátnikov, ženijná škola, škola stíhačov tankov a škola útočných diel. V Hradišťku bola v roku 1943 zriadená pobočka koncentračného tábora Flossenbürg. Cvičisko nebolo v plnom rozsahu do konca vojny dokončené.

Podobný výcvikový priestor SS, Dębica (Heidelager) bol tiež v Poľsku.

História vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Vyprázdnené obce a sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Vysídlenie Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska

Vysídľovanie niektorých oblastí bolo súčasťou nemeckej germanizačnej politiky, ktorej cieľom bolo prepojiť územie osídlené Nemcami a izolovať české osídlenia do menších celkov.[1] Vysídlenie prebiehalo v piatich etapách: zóna I a Ib do 15. októbra 1942, zóna II do 1. apríla 1943, zóna IIb do 15. mája 1943, zóna III do 31. decembra 1943, zóna IV do 31. októbra 1943, zóna V do 1. apríla 1944.[1] Do 15. apríla 1944 bolo vysídlených 65 obcí, 144 osád, 5682 domov. Vysídlenie sa týkalo 8619 rodín a 30 986 osôb.[1] Pretože predchádzajúce niekoľkoročné prípravy prebiehali v utajení, obyvateľstvo sa o svojom vysídlení dozvedelo až tesne pred akciou. Z niektorých obcí bola vysídlená výrazná väčšina obyvateľstva (prevažne v strednej a severozápadnej časti), z mnohých len zhruba polovica alebo aj menej ako štvrtina (najmä v juhozápadnej časti).[1] vysťahovalci v I. etape si mohli vziať so sebou živý i neživý inventár, v ďalších etapách boli obyvatelia nútení všetok majetok ponechať na mieste.[2]

Hospodárenie v priestore[upraviť | upraviť zdroj]

Na zabezpečenie výživy vojenských jednotiek, dôstojníkov SS a ich rodín ako aj zvyšných pôvodných obyvateľov boli zriadené tzv. SS-Hofy, poľnohospodárske hospodárske jednotky vzniknuté z predchádzajúcich veľkostatkov či spojením skupín existujúcich usadlostí. Pracovalo sa tu denne vrátane sobôt a nedieľ, zamestnanci dostávali nepríliš veľkú mzdu a deputát.[3]

SS-Hofy alebo pridružené statky vznikli v obciach: Bezejovice, Blažim, Bukovany, Dublovice, Hostěradice, Hvozdec, Chlístov, Chvojen, Chýnov, Jablonná, Jírovice, Křepenice, Líchovy, Luhy, Maskovice, Měřín, Minartice, Mrvice, Nahoruby, Nalžovice, Pecerady, Petrovice, Podělusy, Podolí, Poličany, Pomněnice, Poříčí nad Sázavou, Třebešice, Příčovy, Rabyně, Radič, Radošovice, Suchdol, Štětkovice, Teletín, Tisem, Tvoršovice, Vatěkov, Vidlákova Lhota, Zahradnice, Sběraz, Zbořený Kostelec, Žabovřesky.[3]

Ďalej na území vznikli rybnikárske, lesnícke a záhradnícke jednotky (SS-Teichwirtschaft, SS-Forsa a SS-Gartenbau).[3]

Nemecká strana predpokladala, že majetky z tohto územia budú po vojne pridelené zaslúžilým nemeckým dôstojníkom.

Pracovné a zajatecké tábory[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem miestnych obyvateľov boli k práci neskôr používaní aj väzni. Na území bolo zriadených niekoľko táborov: pracovné výchovné tábory pre ľudí vyhýbajúcich sa práci, sonderlagery pre ľudí zo zmiešaných rodín (manželov židoviek a potomkov zmiešaných párov), kárny tábor pre príslušníkov SS, ktorí sa previnili, tábor pre politických väzňov atď.[4]

Po skončení druhej svetovej vojny v júni 1945 bolo v tábore v Lešanoch držaných 15 000 nemeckých zajatcov, členov Wehrmachtu alebo Waffen-SS.[4] Na jeseň 1945 tu bol internačný tábor pre vysídľované nemecké obyvateľstvo.[4]

Opevnenie cvičiska[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar 1944 začalo velenie s opevňovaním cvičiska pomocou zátarasov, mínových polí, podmínovaním niektorých objektov atď. Tieto práce vyvrcholili na jar 1945 s blížiacim sa koncom vojny.[4]

Ukryté materiály[upraviť | upraviť zdroj]

V priestore obce Hradištko bolo koncom apríla 1945 zakopané množstvo debien nacistických materiálov evakuovaných z Berlína: tzv. Štěchovický archív vykopala americká armáda bez vedomia československých úradov o rok neskôr. Predpokladá sa, že niekde v oblasti Hradišťka je ukryté aj množstvo ďalšieho materiálu, tzv. Štěchovický poklad.

Návrat obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Už začiatkom mája 1945 nemecké vojská cvičisko opustili a obyvateľstvo sa začalo spontánne vracať do svojich domovov. Mnohé domy však boli zničené alebo spustnuté, a niektorí obyvatelia preto zostali vo svojom dočasnom bydlisku alebo obsadili niektorú usadlosť po vysídlených Nemcoch v pohraničí. Bol vytvorený Národný výbor vyvlastnených obcí povltavských a posázavských, jeho nie príliš úspešná činnosť však bola ukončená 7. decembra 1945.[4] Vyhláškou Ministerstva ochrany práce a sociálnej starostlivosti bola 18. júna 1945 vydaná vyhláška o zriadení osobitných repatriačných úradovní, kde sa mali presídlenci hlásiť. Po ministerskej porade bol zriadený Koordinačný výbor pre obnovu území bývalého cvičiska SS Benešov.

Velitelia cvičiska[upraviť | upraviť zdroj]

  • SS-Oberfűhrer Julian Scherner (20. január, 1941 – 4. september, 1941)
  • SS-Oberfűhrer Bernhard Voss (1. november, 1941 – 16. jún, 1942)
  • SS-Oberfűhrer Alfred Karrash (20. jún, 1942 – 20. júl, 1942)
  • SS-Oberfűhrer Johann von Feil (20. júl, 1942 – 1. október, 1942)
  • SS-Brigadefűhrer Alfred Karrash (7. október, 1942 – 8. máj, 1945)

Organizačná štruktúra cvičiska[upraviť | upraviť zdroj]

  • SS-Kavallerie Ausbildungs ​​und Ersatz Regiment (Jazdecký výcvikový a záložný pluk SS)
  • SS-Pionierschule Hradischko (Ženijna škola SS Hradištko)
  • SS-Bewahrungsabteilung Dublowitz (Skúšobný oddiel SS Dublovice)
  • SS-Panzerjäger (Sturmgeschutz) Ausbildungs ​​und Ersatz Abteilung (Výcvikový a záložný oddiel pancierových stíhačov SS)
  • SS-Bewahrungsabteilung Chlum (Skúšobný oddiel SS Chlum)
  • SS-Panzerjäger Ausbildungs ​​Abteilung 4 (4. oddiel pancierových stíhačov SS)
  • SS-Wachkompanie 10 (10. strážna rota SS)
  • SS-Freiwilligen Kavallerie Division (Dobrovoľnícka jazdecká divízia SS)
  • SS-Ersatzbatterie des Feldzeugdienstes bei der SS Artillerie Schule II (Záložná batéria SS od II. Delostreleckej školy SS)
  • SS-Artillerie Schull II (II. Delostrelecká škola SS)
  • Komandatur des Übungsplatzes Beneschau (Veliteľstvo výcvikového priestoru Benešov)
  • SS-Lehrküche Beneschau (Cvičná kuchyňa SS Benešov)
  • SS-Panzergrenadier Schule Prosetschnitz (škola tankových granátnikov SS Prosečnice)


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Historie vzniku výcvikového prostoru (1. část), 14. 2. 2008, web Úročnice, správci stránek: Čestmír a Josef Velíškovi
  2. Interpelácia poslancov Zeminové, Mikuláša, dr. Neumana, dr. Buriana vláde republiky Československej vo veci znovuvybudovania 62 obcí okresov benešovského, sedlčanského a jílovského, vysídlených nacistami počas vojny a značne poškodených okupantami, tlač č. 82, Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé, 13. 12. 1945, in urocnice.eu
  3. a b c Historie vzniku výcvikového prostoru (2. část), 21. 7. 2008, web Úročnice, správci stránek: Čestmír a Josef Velíškovi
  4. a b c d e Historie vzniku výcvikového prostoru (3. část), 21. 7. 2008, web Úročnice, správci stránek: Čestmír a Josef Velíškovi

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jaroslava Krausová: "Cvičisko SS pri Benešove (vysídľovanie obyvateľstva a jeho povojnový návrat)", diplomová práca, Universita Karlova v Prahe, 1996
  • Ivan Maška: "Cvičisko SS" Böhmen "1942-45, Príspevok k životu obyvateľov Podblanicka", diplomová práca, Universita Karlova v Prahe, 1999
  • J. Hoffmannová, J. Juněcová: "Zriaďovanie cvičiska zbraní SS Benešov a povojnová obnova územia, 1942 - 1950", faksimile, Štátny ústredný archív v Prahe, 1985
  • Václav Šmerák "Potulky medzi Vltavou a Sázavou", Mladá fronta a.s., 2013

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Výcvikový prostor Waffen-SS na Benešovsku na českej Wikipédii.