Všeobecná teória systémov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Všeobecná teória systémov je teória skúmajúca základné vlastnosti a vzťahy systémov na základe ich vzájomnej izomorfie, resp. homomorfie, ako aj výber všeobecných kategórií a usporiadanie systémov do postupnosti.

Matematickologickými prostriedkami opisuje všeobecné zákonitosti systémov, hľadá analógie v rôznych vedných odboroch a určuje všeobecné spôsoby zavádzania systémov na objekty.

Hlavným cieľom všeobecnej teorie systémov je:

  • štúdium a tvorba umelého jazyka pre opis pojmov a vzťahov medzi nimi,
  • hľadanie zákonitostí a ich aplikácií platných vo viacerých odboroch s cieľom prispievať k zjednocovaniu vedy,
  • štúdium izomorfizmu a homomorfizmu medzi systémami,
  • nájdenie všeobecného prístupu pri zavádzaní systémov na objekty a na stanovenie podsystémov vnútri systému,
  • štúdium a určenie podmienok existencie systému.

Metodologický aparát všeobecnej teorie systémov vychádza zo systémového prístupu a využíva sa v kybernetike, systémovej analýze, systémovom inžinierstve a v ďalších vedných disciplínach na riešenie špecifických systémových problémov.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.