Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice bolo udelené 28. júna 1347.

Uhorský kráľ Ľudovít I. nastúpil na trón v roku 1342. Košice sa tešili jeho mimoriadnej priazni. Počas jeho vlády im boli priznané mnohé hospodárske a právne privilégiá, ktoré z nich urobili prekvitajúcu stredovekú metropolu. Jedinečným vyjadrením váženosti košického mešťanstva v očiach kráľovského dvora bolo vydanie erbovej listiny v roku 1369. Erb Košíc je tak najstaršie písomne doloženým mestským erbom v Európe.

Už v roku 1342 kráľ rozšíril právnu pôsobnosť košického sudcu - richtára - na prípady, ktoré dovtedy patrili pod kráľovskú kompetenciu. V roku 1347 kráľ udelil Košiciam veľké privilégiá, ktoré povýšili mesto na druhé miesto v hodnostnom poradí kráľovských miest hneď po hlavnom meste Budín s rovnakými právami. Obsiahla listina vymenúva tieto výhody:

  • oslobodenie od platenia desiatku od vlastných viníc
  • oslobodenie od zaobstarania nocľahu pre kráľovskú posádku
  • právo slobodnej voľby farára
  • potvrdenie slobodnej voľby richtára vo funkcii na jeden rok
  • potvrdenie práva skladu a každodenného trhu
  • právo na dva krajinské trhy po 14 dní
  • palatín nemá právo košických mešťanov súdiť a nútiť k zabezpečeniu ubytovania
  • košický mešťan nemohol byť odsúdený na súboj
  • košický mešťan môže byť súdený svedectvom iba rovnako slobodného občana
  • košickí mešťan sa zaväzuje k účasti na verejnoprospešných prácach
  • ak sa košický mešťan dopustí prehrešku a utečie z mesta, jeho majetok má poslúžiť poškodeným, zvyšok na budovanie hradieb
  • ak košický mešťan nemá dedičov, jeho majetok z jednej tretiny prepadá ako almužna, dve tretiny v prospech budovania hradieb
  • nehnuteľnosti sa môžu predávať cudzincom iba ak je ochotný stať sa trvalým obyvateľom Košíc
  • ak sa zakúpi nehnuteľnosť a do roka kúpa nebude napadnutá, môže sa nehnuteľnosť pokojne využívať
  • nikto nemôže zbaviť delikventa jeho majetku, po jeho potrestaní zostáva majetok manželke, rodine alebo príbuzným

28. júla 1347 bolo privilégium doplnené dodatkami:

  • do Turíc sa smie v meste predávať víno iba z košických viníc
  • ak sa košický mešťan prehrešil mimo mesta, súdiť ho má aj tak košický richtár
  • ak sa košický mešťan prehrešil voči šľachticovi a košický richtár ho odmietne súdiť, takýto prípad má ísť pred kráľa
  • bez vedomia košického richtára a prísažných (senátorov) nemôže cudzinec kúpiť v meste alebo na predmestí nehnuteľnosť
  • na košickom území chytení zločinci sú súdení košickým richtárom a prísažnými
  • takého delikventa nemôže ochraňovať ani šľachtic

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • ELIÁŠ, Štefan a kolektív. Dejiny Košíc v dátach 1.diel.. Košice : Typopress, 2007. ISBN 978-80-89089-68-0. S. 57-59.