Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice
Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice bolo udelené 28. júna 1347.
Uhorský kráľ Ľudovít I. nastúpil na trón v roku 1342. Košice sa tešili jeho mimoriadnej priazni. Počas jeho vlády im boli priznané mnohé hospodárske a právne privilégiá, ktoré z nich urobili prekvitajúcu stredovekú metropolu. Jedinečným vyjadrením váženosti košického mešťanstva v očiach kráľovského dvora bolo vydanie erbovej listiny v roku 1369. Erb Košíc je tak najstaršie písomne doloženým mestským erbom v Európe.
Už v roku 1342 kráľ rozšíril právnu pôsobnosť košického sudcu - richtára - na prípady, ktoré dovtedy patrili pod kráľovskú kompetenciu. V roku 1347 kráľ udelil Košiciam veľké privilégiá, ktoré povýšili mesto na druhé miesto v hodnostnom poradí kráľovských miest hneď po hlavnom meste Budín s rovnakými právami. Obsiahla listina vymenúva tieto výhody:
- oslobodenie od platenia desiatku od vlastných viníc
- oslobodenie od zaobstarania nocľahu pre kráľovskú posádku
- právo slobodnej voľby farára
- potvrdenie slobodnej voľby richtára vo funkcii na jeden rok
- potvrdenie práva skladu a každodenného trhu
- právo na dva krajinské trhy po 14 dní
- palatín nemá právo košických mešťanov súdiť a nútiť k zabezpečeniu ubytovania
- košický mešťan nemohol byť odsúdený na súboj
- košický mešťan môže byť súdený svedectvom iba rovnako slobodného občana
- košickí mešťan sa zaväzuje k účasti na verejnoprospešných prácach
- ak sa košický mešťan dopustí prehrešku a utečie z mesta, jeho majetok má poslúžiť poškodeným, zvyšok na budovanie hradieb
- ak košický mešťan nemá dedičov, jeho majetok z jednej tretiny prepadá ako almužna, dve tretiny v prospech budovania hradieb
- nehnuteľnosti sa môžu predávať cudzincom iba ak je ochotný stať sa trvalým obyvateľom Košíc
- ak sa zakúpi nehnuteľnosť a do roka kúpa nebude napadnutá, môže sa nehnuteľnosť pokojne využívať
- nikto nemôže zbaviť delikventa jeho majetku, po jeho potrestaní zostáva majetok manželke, rodine alebo príbuzným
28. júla 1347 bolo privilégium doplnené dodatkami:
- do Turíc sa smie v meste predávať víno iba z košických viníc
- ak sa košický mešťan prehrešil mimo mesta, súdiť ho má aj tak košický richtár
- ak sa košický mešťan prehrešil voči šľachticovi a košický richtár ho odmietne súdiť, takýto prípad má ísť pred kráľa
- bez vedomia košického richtára a prísažných (senátorov) nemôže cudzinec kúpiť v meste alebo na predmestí nehnuteľnosť
- na košickom území chytení zločinci sú súdení košickým richtárom a prísažnými
- takého delikventa nemôže ochraňovať ani šľachtic
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- ELIÁŠ, Štefan a kolektív. Dejiny Košíc v dátach 1.diel.. Košice : Typopress, 2007. ISBN 978-80-89089-68-0. S. 57-59.
