Big crunch

Big crunch^[1] alebo veľký kolaps je v kozmológii hypotetický kolaps vesmíru po tom, ako sa zastaví rozpínanie vesmíru a začne sa jeho zmršťovanie. Prakticky je to opak veľkého tresku. V dnešnej dobe sa s touto teóriou dá stretnúť pri úvahách o rozpínaní vesmíru. Táto teória totižto protirečí teórií rozpínania vesmíru a je založená na princípe zmršťovania vesmíru a teórií viacnásobných veľkých treskov. Dôkazom rozpínania vesmíru je červený posun svetla od hviezd, ktoré sa od nás vzďaľujú. No zároveň toto môžeme pokladať aj za dôkaz kolabovania vesmíru do jedného bodu.

Dá sa to vysvetliť na jednoduchom príklade.

Predstavme si, že sme na diaľnici v aute, idúcom rýchlosťou 100 km/h. Za nami je auto rýchlosťou 50 km/h a pred nami je auto idúce rýchlosťou 150 km/h. Všetci traja smerujeme k cieľu vzdialenému 2 000 000 km. Z nášho pohľadu sa aj jedno, aj druhé auto od nás vzďaľuje, no v praxi sa všetci blížime do toho istého cieľa.

Predpokladajme teda že sa nachádzame v blízkosti gravitačného poľa nejakej supermasívnej čiernej diery, ktorá k sebe priťahuje nielen našu, ale aj ďalších +- 100 galaxií. Z nášho pohľadu sa galaxia, ktorá je bližšie k horizontu udalostí tejto supermasívnej čiernej diery od nás vzďaľuje, no je to preto, že je do tejto supermasívnej čiernej diery priťahovaná väčšou silou a teda sa k nej blíži niekoľko násobne rýchlejšie, ako naša galaxia. Na druhej strane galaxia, ktorá je od horizontu udalostí tejto supermasívnej čiernej diery vo väčšej vzdialenosti ako naša galaxia, tak táto galaxia sa od našej zdanlivo taktiež vzďaľuje, pretože na ňu gravitačné pole tejto supermasívnej čiernej diery pôsobí niekoľkonásobne slabšou silou, ako na našu galaxiu a teda sa k nej blíži pomalšie. V takomto prípade sa bude aj jedna, aj druhá galaxia od nás vzďaľovať a teda nadobudneme dojem rozpínania vesmíru a napriek tomu sa všetci blížime k rovnakému cieľu, len inou rýchlosťou - preto červený posun vo svetelnom spektre.

A teraz ak si hypoteticky predstavíme, že vesmír ako celok (nielen tá časť vesmíru, ktorú dokážeme pozorovať) má niekde svoj stred a v ňom sa nachádza jedna gigantická supermasívna čierna diera, ktorá k sebe priťahuje ostatné supermasívne čierne diery atď., vychádza nám z toho, že sa vesmír zmršťuje do jedného bodu, no pre nás ako pozorovateľov z našej pozície vo vesmíre sa nám zdá, že sa vesmír rozpína.