Veľkolepá Elza (Mágnás Elza)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
Veľkolepá Elza
Mágnás Elza (Veľkolepá Elza)
Mágnás Elza (Veľkolepá Elza)
Rod. menoEmília Magdaléna Turčanová
Iné menáMagnás Elza
Narodenie17. júl 1880
Pečenice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie9. január 1914 (33 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Veľkolepá Elza
Bývalý kaštieľ Maxa Schmita dnes Múzeum v Kiscelli.
Bývalá veža kostola trinitárov, v ktorej Max Schmit zriadil kaplnku na pamiatku Elzy Mágnás.
Patrícia Kovács, ktorá si zahrala Elzu Mágnás vo filme: Demimonde.

Emília Magdaléna Turčanová (* 17. júl 1880, Pečenice, – † 9. január 1914, Budapešť)[1], známa ako Mágnás Elza, čo možno preložiť ako Veľkolepá Elza, bola kurtizána a jedna z najznámejších osobností spoločenského života v Budapešti na začiatku 20. storočia.[2][3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa do mlynárskej rodiny. Pokrstená bola 22.07.1880 v Pečeniciach a ako bydlisko sa v krstnej matrike uvádza mlyn v Pečeniciach. V blízkosti mlyna na nachádzali dve rómske osady. Emília vyrastala spolu s rómskymi deťmi. Jej otec Štefan Turčan v roku 1890 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Matka Mária, rodená Zvarová, sa potom ešte niekoľkokrát vydala. Niekedy pred smrťou otca Štefana sa rodina presťahovala do Bátoviec, kde bývala v dome číslo 27. Po jeho smrti, v dôsledku biedy, rodina Bátovce opustila.[4]

Kariéra a milenka bohatého továrnika[upraviť | upraviť zdroj]

Emília ako 15 ročná odišla do Budapešti, kde pracovala ako umývačka riadu, slúžka a predavačka. Od roku 1900 začala svoju kariéru najskôr ako servírka, neskôr pôsobila v nočnom klube Olympia, či v Casine de Paris. Vystupovala ako speváčka v Metropolitnom divadle Orfeum. Potom začala pracovať ako "spoločníčka" pre mužov z vyšších kruhov. Vypracovala sa zo slúžky s prezývkou "špinavá Elza" na luxusnú kurtizánu s umeleckým menom "Mágnás Elza".[5]

Tam niekde stretla bohatého majiteľa továrne na nábytok Maxa Schmita (nar. 1861), ktorý z nej urobil svoju oficiálnu milenku. Niektorí tvrdili, že sa jedného večera stretli v Orfeu. Podľa iných vraj k stretnutiu došlo v paláci grófa Palffyho, keď ráno vyšla zo spálne Elza vo večerných šatách. Na nábreží Margit jej v roku 1913 prenajal trojizbový byt, zariadil ho luxusným nábytkom, ktorý sám navrhol. Objednával jej oblečenie priamo z Paríža, zahŕňal ju drahými darmi a šperkami.[5]

Max Schmidt

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Elzu pre šperky a peniaze, 9. januára 1914, za spoluúčasti jej gazdinej a kuchárky Rózsi Kóbori, zavraždil 26 ročný vojak Nick Gusztáv, tak v Budapešti vypukol škandál. Elzina mŕtvola sa našla v cestovnom koši na brehu Dunaja v Budíne. Spustilo sa rozsiahle pátranie, do ktorého sa zapojilo 120 detektívov. V sídle polície pracovalo 60 najskúsenejších ľudí. Po troch dňoch polícia chytila páchateľov. Táto senzácia sa objavila na stránkach novín celého sveta. Novinári sa okrem iného pohoršovali aj nad nesmiernym bohatstvom Elzy a obrovskou biedou státisícov pracujúcich i nezamestnaných. Kritizovali Maxa Schmita, že zneužíva a vydiera svojich zamestnancov. Viac krát čelil štrajkom a bojkotom svojich tovární.[6][7]

Na Elzinom honosnom pohrebe 15. januára 1914 sa zúčastnilo obrovské množstvo ľudí (podľa niektorých státisíce a podľa iných desaťtisíce), dokonca na ňom boli prítomní aj fotografi a filmári. Schmit vo svojom kaštieli v Kiscelli zariadil miestnosť ako spomienku na Elzu. V roku 1915 na prízemí bývalej veže kostola trinitárov v Kiscelli zriadil kaplnku Elzy Mágnás. Max Schmit zomrel v roku 1935 a jeho posledná vôľa bola, aby v kaštieli bolo zriadené múzeum. Dnes sa tam nachádza múzeum na adrese: Kiscelli utca 108, Budapešť.[6][8]

Cestovný kôš, v ktorom sa našla mŕtvola Elzy.
Páchatelia vraždy a lúpeže.

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 Elzin životný príbeh sfilmovali maďarskí filmári (v hlavnej úlohe s maďarskou herečkou Patríciou Kovács)[9] vo filme s názvom: Demimonde, ktorý sa ale z veľkej časti rozchádza s realitou.[10] (Demi-monde: v preklade „polosvet“. Tento termín pochádza z hry, z roku 1855, s názvom: Le Demi-Monde od Alexandra Dumasa. Hra sa zaoberala spôsobom, akým vtedajšia prostitúcia ohrozovala manželstvo.)[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Záznamy rodinnej histórie a genealogické záznamy zdarma — FamilySearch.org [online]. www.familysearch.org, [cit. 2021-04-28]. Dostupné online.
  2. ↑ BÁTOVSKÁ, Jarmila. Zo slúžky sa stala Bátovčanka milenkou továrnika v Budapešti. Zaškrtenú ju vytiahli z Dunaja. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-05-10. Dostupné online [cit. 2021-04-09]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ core.ac.uk, [cit. 2021-04-09]. Dostupné online.
  4. ↑ MIHOVÁ, Lenka. Veľkolepá Elza. Slovenská madame Pompadour. História: revue o dejinách spoločnosti (Bratislava: História v spolupráci so SAV), 2021, roč. 20, čís. 1, s. 39. ISSN 1335-8316.
  5. ↑ a b Mihová, str. 39 – 40
  6. ↑ a b Mihová, str. 41 – 43
  7. ↑ Mihová, str. 44 – 47
  8. ↑ LÁSZLÓ, Pintér István-Szabó. A század nevezetes bűnügyei. [s.l.] : Publio Kiadó Kft., 2011-04-14. Google-Books-ID: EanvAQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-615-5116-88-9. (po maďarsky)
  9. ↑ Kovács Patrícia (színművész). [s.l.] : [s.n.], 2021-02-22. Page Version ID: 23615320. Dostupné online. (po maďarsky)
  10. ↑ www.csfd.cz, [cit. 2021-04-27]. Dostupné online.
  11. ↑ Demimonde. [s.l.] : [s.n.], 2021-03-29. Page Version ID: 1014796241. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mágnás Elza na maďarskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľkolepá_Elza_(Mágnás_Elza)&oldid=7762957“