Viedenské memorandum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Viedenské memorandum (slovenské) bolo memorandum zaoberajúce sa štátoprávnym riešením postavenia Slovákov v Uhorsku a habsburskej monarchii, ktoré bolo predložené panovníkovi 12.12.1861.

Vychádzalo z Memoranda národa slovenského, pričom Viedenské memorandum bližšie špecifikovalo predstavy o vnútornom usporiadaní tzv. "Hornouhorského slovenského okolia". Znamenalo to, že síce obe memorandá vychádzali z jednej platformy (z uznania Slovákov za osobitný národ), Viedenské memorandum, však špecifikovalo vlastné orgány správy, vlastné súdne orgány a úradnú reč - slovenčinu. Aj Viedenské memorandum zdôrazňovalo, že tu nie je snaha o štátnoprávne odčlenenie sa od Uhorska.

Územný rozsah Slovenského Okolia[upraviť | upraviť kód]

Vyobrazenie územia Slovenského Okolia na mape Rakúskeho cisárstva spolu s ostatnými územnými jednotkami, tak ako by vyzeralo v roku 1861 podľa Viedenského memoranda. Hlavným mestom sa mala stať Banská Bystrica

Delegácia, ktorá navštívila panovníka, apelovala na 7. 9.(??) časť, 2. časti Tripartita, kde bolo zakotvené, že panovník môže udeliť privilégiá. Pokiaľ ide o Viedenské memorandum, išlo o najprepracovanejší pohľad na usporiadanie Hornouhorského Slovenského Okolia. Viedenské memorandum hovorilo o tom, z koľkých žúp sa malo Hornouhorské Slovenské Okolie tvoriť, boli to župy:

  • Trenčianska
  • Oravská
  • Turčianska
  • Liptovská
  • Zvolenská
  • Prešporská
  • Nitrianska
  • Tekovská
  • Hontianska
  • Novohradská
  • Gemerská
  • Spišská
  • Šarišská
  • Abovská

Nie je známe, prečo bola Zemplínska župa vynechaná, keďže je jednoznačne dokázané, že tu žili Slováci. Namiesto žúp sa Hornouhorské Slovenské Okolie malo členiť na 16 okresov.

Správa Slovenského Okolia[upraviť | upraviť kód]

Predstaviteľom samosprávnej moci sa mal stať Provinčný snem. Tento mal mať 90 členov. Až 60 malo byť volených, čo bol výrazný demokratický prvok. Na 30 000 obyvateľov mal pripadať 1 poslanec. Sídlom snemu mala byť Banská Bystrica. Mal sa schádzať raz ročne. Snem mal rozhodovať o všetkých otázkach národnej, regionálnej, hospodárskej, kultúrnej a sociálnej politiky (verejné práce, poľnohospodárstvo, školstvo, kultúrne inštitúcie). Mal mať právo predkladať návrhy zákonov do Uhorského snemu. Snem mal schvaľovať aj vlastný rozpočet, určovať kvótu daní a spravovať erárny majetok na Slovensku. Výkonným orgánom snemu mal byť štátny výbor, volený snemom, mal viesť agendu snemu, udržiavať kontakt s vládou, miestodržiteľom a obecnými zastupiteľstvami. Politickú správu Hornouhorského Slovenského Okolia mal vymenovať cisár a predsedu snemu mal voliť snem zo 4 kandidátov, ktorých navrhoval cisár. Okresy mali mať takú právomoc ako predtým župy. Na čele okresu mal stáť okresný náčelník. Ďalej sa predpokladalo zavedenie osobitnej sústavy súdov. 1. stupeň mali tvoriť obecné súdy, 2. stupeň mali tvoriť okresné súdy a najvyšším súdom mal byť Hlavný súd so sídlom v Banskej Bystrici. Zdôrazňovalo sa, že súdy sa budú riadiť uhorským právom.

Panovník však celý tento dokument, Viedenské memorandum, neprijal. Pretože už začiatkom 60. rokov a ďalší vývoj, hlavne Rakúsko–pruská vojna, poukázal na ekonomický úpadok cisárstva, bolo jasné, že ak má monarchia prežiť, budú sa musieť Habsburgovci dohodnúť s Maďarmi.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  • prednáška z Dejín štátu a práva na Slovensku z 8. marca 2007 od Prof. JUDr. Dr. h. c. Petra Mosného, CSc.