Preskočiť na obsah

Vila Jaroň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Uhrová ulica v Bratislave 4 dnes

Vila Jaroň je vila na Uhrovej ulici 4 v Bratislave.

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia sa vo väčších mestách na Slovensku objavuje aj výstavba funkcionalistických víl. Tú sem priniesla najmä vrstva českých štátnych úradníkov, ktorá sa na Slovensku usídlila na začiatku Československej republiky. Dnes sú takéto vily výborným obrazom myslenia, o vzoroch, ktoré ich formovali a o pohnútkach stavebníkov, čo si ich objednávali. Vnútri týchto kedysi luxusných stavieb sa skrýval obrat, ktorým prešla vtedajšia architektúra.

Medzi tieto vily je možné zaradiť aj samotnú Vilu Jaroň. Je označovaná ako jedna z najexpresívnejších moderných víl Slovenska. Bola postavená podľa projektu Aloisa Balána (1891 – 1960) a Jiřího Grossmana (1892 – 1957), pričom tu bol uplatnený najmä racionalizmus druhého architekta z dvojice. Investorom tohto projektu bol riaditeľ vydavateľstva Slovenská grafia, inžinier Karol Jaroň. Dokončili ju v roku 1930 a nachádza sa na Uhrovej ulici 4 v Bratislave.

Táto vila má nezameniteľný tvar strmej pultovej strechy. Postavili ju na južnom svahu v záhradnej časti mesta, ktorá v tom čase ešte nemala definovanú budúcu podobu. Architekti si uvedomovali význam novostavby v novom prostredí a dom navrhli s očakávaím, že sa stane koncepčnou predlohou ďalšej výstavby.

Spodná časť vily je odľahčená piliermi. Dva navzájom posunuté hranoly, ktoré tvoria objem vily, boli zo severnej strany strmo zrezané a tvorili tak osobitú prevýšenú figúru. Priestorové usporiadanie obytných miestností je limitované týmto zrezaním. Fasády sú význačné aj svojimi strohými oknami priemyselného vzhľadu.

V rámci členitého pôdorysu rozvrhli racionálnu pragmatickú dispozíciu s miestnosťami rozloženými v závislosti od svetových strán. Každé z troch obytných podlaží má kontakt s okolitou prírodou. Na prízemí je zimná záhrada, na horných poschodiach terasy. Kontrastom k otvorenosti stavby smerom na juh a východ bola mohutná šikmá plocha spomínanej pultovej strechy, ktorá tvorila ochranný štít pred studeným vetrom a dažďom zo severu.

Čo sa týka predstavy o bývaní vo vile, nachádzame tu spojenie troch hlavných priestorov domu. V tomto prípade ide o obývaciu časť, jedáleň a verandu. Na poschodí je pracovňa a spálňa s veľkou terasou. Na najvyššom podlaží sa nachádza hosťovská izba.

Tento tvarovo efektný objekt sa stal v zahraničí najpublikovanejším dielom slovenskej vilovej architektúry z čias funkcionalizmu.

Vila predstavovala v slovenskom prostredí ojedinelý príklad expresívnej funkcionalistickej estetiky. Dnes vila nie je zachovaná v podobe so svojou zrezanou severnou stranou. Podľa fotiek je možné, že došlo ku kompletnému zbúraniu ako hovorí aj táto publikácia Ústavu pamäti národa.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. REFERENCIE - SOLING s.r.o. [online]. www.soling.sk, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
  • Matúš Dulla, Henrieta Moravčíková: Architektúra Slovenska v 20. storočí, 2002, S. 103-104, Slovart
  • Vila pána riaditeľa Jaroňa, Slovenský staviteľ 2, 1932, S. 80-81, A. Sartoris
  • Martin Kusý: Architektúra na Slovensku 1918-1945, 1971, Pallas
  • J.Anger, P.Domanicky, M.Ebel, B.Kanta... : Encyklopedie architektů, stavitelů, zedníků a kameníků v Čechách, 1997-99, Academia

Súradnice: 48°09′48″S 17°05′46″V / 48,163403°S 17,096143°V / 48.163403; 17.096143