Vitalij Ivanovič Sevastianov
| Vitalij Sevastianov | |
| kozmonaut NPO Energija | |
 Vitalij Sevastianov v roku 2002 | |
| Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
|---|---|
| Stav | zosnulý |
| Narodenie | 8. júl 1935 Krasnouralsk, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Úmrtie | 5. apríl 2010 (74 rokov) Moskva, Rusko |
| Iné zamestnanie | inžinier |
| Čas vo vesmíre | 80 dní, 16 hodín, 18 minút |
| Kozmonaut od | 27. mája 1968 |
| Misie | Sojuz 9, Sojuz 18 |
| Znaky misií |  |
| Kozmonaut do | 30. decembra 1993 |
Vitalij Ivanovič Sevastianov (rus. Виталий Иванович Севастьянов; * 8. júl 1935, Krasnouralsk – † 5. apríl 2010, Moskva) bol ruský konštruktér a kozmonaut z lodí Sojuz. V kozme bol dvakrát v rokoch 1970 a 1973.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1959 dokončil štúdium na Moskovskom leteckom inštitúte S. Ordžonikidzeho – fakulte stavby lietadiel a začal pracovať ako konštruktér. V roku 1965 obhájil kandidátsku prácu. V roku 1967 bol prijatý do oddielu kozmonautov. Bol v skupine adeptov pre lety na Mesiac.
Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]
Do vesmíru po prvýkrát letel ako palubný inžinier v Sojuze 9 v roku 1970, spolu s ním letel Andrijan Nikolajev. Po 18 dňoch na orbite úspešne pristáli v kabíne lode na padákoch na Zemi.
Druhýkrát vzlietol roku 1975 na Sojuze 18, veliteľa mu robil Piotr Klimuk. Dva mesiace spolu strávili v orbitálnej stanici Saľut 4.
Počas oboch svojich letov strávil vo vesmíre 80 dní.[1].
Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]
Po svojich letoch dostal viacero vyznamenaní, Ciolkovského zlatú medailu od Akadémie vied ZSSR, zlatú medailu J. A. Gagarina, medaily De La Voie od Medzinárodnej leteckej federácie a mnoho ďalších. V moskovskej televízii dlho uvádzal reláciu venovanú vesmíru, vysielanú raz mesačne a rovnako dobre zvládol aj vysielanie pre verejnosť z paluby kozmických lodí. Po svojich letoch precestoval ako známa osobnosť množstvo krajín. Už po prvom lete, na jeseň roku 1974, vystúpil s prednáškou na XV. astronautickom kongrese v Amsterdame. V roku 2003 sa zúčastnil stretnutia osobností v brnianskej hvezdárni. Stal sa tiež poslancom ruskej Dumy. Bol riaditeľom (neskôr prepusteným kvôli finančne nerozumným projektom) koncernu RKK Energia. Bol ženatý, manželka sa volala Alevtina, bola redaktorkou APN v Moskve, vedel výborne po česky.
Sevastianov zomrel 5. apríla 2010. [2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vitalij Sevasťjanov na českej Wikipédii.
- ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Vitalij Ivanovič Sevasťjanov, s. 210.
- ↑ Ушел из жизни дважды Герой Советского Союза, летчик-космонавт СССР В.И. Севастьянов [online]. Roskosmos, 2010-04-06, [cit. 2020-07-08]. Dostupné online. (po rusky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CODR, Milan. O kosmických dnech a nocích. Praha : Práce, 1987. (po česky).