Vlastivedné múzeum v Galante

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vlastivedné múzeum v Galante
Budova Vlastivedného múzea v Galante 22. jun.jpg
Budova múzea na Hlavnej ulici
Základné údaje
AdresaHlavná ulica 976/8
924 01  Galanta
Slovensko
Rok založenia1969
Typvlastivedné múzeum

Vlastivedné múzeum v Galante je kultúrne zariadenie v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.

Vlastivedné múzeum v Galante sídli v historickej budove v centre mesta vedľa rímsko-katolíckeho kostola a farského úradu. Múzeum vzniklo v roku 1969 s poslaním dokumentácie vývoja prírody a spoločnosti v regióne. Má za cieľ zachovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo s vedomím povinnosti chrániť a zveľaďovať nenahraditeľné kultúrne hodnoty regiónu Galanty. Jeho zbierka má vlastivedný charakter s užšou špecializáciou dokumentácie mlynárstva v povodí Malého Dunaja a dolného toku Váhu. Činnosť múzea bola ohodnotená aj ocenením Múzeum roka 2014.

Pre návštevníkov sú v novovybudovaných priestoroch múzea dostupné stále expozície a tematické výstavy, okrem nich pracovníci organizujú aj rôzne semináre, konferencie a sprievodné prezentačné podujatia. Ku kultúrno-vzdelávacej činnosti múzea patrí odborný výklad pre individuálnych návštevníkov a organizované skupiny, školám sú ponúkané viaceré možnosti múzejno-pedagogických aktivít. Múzeum zabezpečuje úlohy, ktoré stanovuje zákon o múzeách a galériách, t. j. zhromažďuje, spracováva, spravuje a prezentuje artefakty regionálnej histórie a ľudovej kultúry. Vlastivedné múzeum v Galante svojím poslaním a činnosťou sa usiluje o zachovanie, ochranu a rozvoj kultúrneho dedičstva s vedomím povinnosti chrániť a zveľaďovať nenahraditeľné kultúrne hodnoty regiónu Galanty.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý podnet na založenie múzea v okrese Galanta dal vlastivedný krúžok, ktorý si utvorili miestni učitelia v roku 1958. Rada ONV s platnosťou od 1. apríla 1969 zriadila Okresné vlastivedné múzeum v Galante (od 1. januára 1990 Vlastivedné múzeum). Vlastivedné múzeum vzniklo s poslaním dokumentácie vývoja prírody a spoločnosti formou tvorby, ochrany, spracovania a prezentácie zbierkového fondu v regióne. Jeho zbierka má vlastivedný charakter s užšou špecializáciou dokumentácie mlynárstva v povodí Malého Dunaja a dolného toku Váhu. Od roku 1970 sídlilo v Neogotickom kaštieli v Galante. Kaštieľ, rodové sídlo Esterházyovcov, bol postavený na starších základoch a prestavaný v roku 1860 podľa vzoru romantickej anglickej tudorovskej gotiky. Od roku 1986 sa začala jeho rekonštrukcia, v ktorej sa od roku 1990 nepokračuje. Vtedy múzeum získalo sídlo v strede mesta v budove bývalej banky. Táto stavba s pôdorysom v tvare písmena U bola postavená v roku 1905. K pôvodnému objektu bola v rokoch 2013 – 2014 pristavaná trojpodlažná nová časť, v ktorej sa nachádzajú nové expozície, knižnica, kancelárie a konzervátorská dielňa. V máji 2015 v celoslovenskej súťaži, ktorú vyhlásilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Vlastivedné múzeum v Galante získalo titul Múzeum roka 2014. Od roku 2016 múzeum vydáva svoje vlastné periodikum pod názvom Občasník Vlastivedného múzea v Galante. Vlastivedné múzeum eviduje v roku 2017 vo svojom zbierkovom fonde 23 571 ks zbierkových predmetov.

Stále expozície[upraviť | upraviť zdroj]

Stále expozície sú sprístupnené od 3. decembra 2014.

Mestská bytová kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská bytová kultúra predstavuje dve kolekcie historického nábytku, ktoré sú datované do konca 19. a začiatku 20. storočia. Sú produktom presne neurčenej stolársko-remeselnej dielne Rakúsko-Uhorska a reprezentujú štýl bývania vyššej spoločenskej triedy.

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Expozíciu Sakrálne pamiatky tvoria predmety, ktoré boli jednak súčasťou zariadenia chrámu ako aj drobné ľudové plastiky cirkevného charakteru. Vystavené diela zaraďujeme do 18. – 19. storočia, ktoré svojím umeleckým stvárnením dokumentujú súdobú kultúru regiónu.

Tradičná ľudová kultúra galantského regiónu[upraviť | upraviť zdroj]

Expozícia Tradičná ľudová kultúra galantského regiónu ponúka výber z bohatej etnologickej zbierky múzea, prostredníctvom ktorého predstavuje rôznorodosť spôsobu života ľudu na našom území počas posledných 200 rokov. Z hľadiska charakteristických znakov tu môžeme rozoznať menšie regióny s príznačnými prvkami miestnych tradícii v oblasti hmotnej a duchovnej kultúry. V rámci expozície sú prezentované nasledovné mikroregióny: obce Šoporňa a Pata, Abrahám a okolie, Veľký Grob a okolie, územie obývané prevažne maďarským etnikom a Slovenský Komlóš a okolie. Predstavujeme významné pamiatky z oblasti ľudového bývania, tradičného ľudového odevu, ľudového a sakrálneho umenia, ľudových remesiel a domácej výroby.

Lekáreň[upraviť | upraviť zdroj]

Expozícia Lekáreň prináša zariadenie lekárne, ktoré pochádza z roku 1909. Spája sa s menom lekárnika Ernesta Ulreicha, rodáka z Pustých Úľan, ktorý vyše 50 rokov vykonával svoje povolanie najprv v Bratislave a neskôr v Mostovej a v Galante.

Výtvarní umelci regiónu[upraviť | upraviť zdroj]

Výtvarní umelci regiónu zastupujú zbierku umeleckej histórie a v súčasnosti predstavujú diela známeho maliara v regióne Antona Dubrovského.

Mlyny a mlynárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mlyny a mlynárske remeslo nás informuje o histórii mlynárskeho remesla od kamenného žarnova, cez suché, veterné a vodné mlyny až po umelé mlyny v oblasti Malého Dunaja a dolného toku Váhu. Podáva obraz o rôznych typoch vodných mlynov, ktoré boli tu v minulosti najrozšírenejšie.

Archeologická lokalita Gáň-Brakoň[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologická lokalita Gáň-Brakoň v krátkosti podáva obraz o nálezoch archeologického výskumu v roku 2007, ktorý dokumentuje bohaté osídlenie tohto regiónu od neolitu cez staršiu a mladšiu dobu bronzovú až po sťahovanie národov (5. storočie).

Vysunuté expozície[upraviť | upraviť zdroj]

  • Renesančný kaštieľ Galanta
  • Dom ľudového bývania Matúškovo
  • Dom ľudového bývania Veľké Úľany
  • Vodný kolový mlyn Tomášikovo
  • Vodný kolový mlyn Jelka
  • Mestské múzeum v Seredi
  • Obecný úrad Veľká Mača

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]