Vnútorné more
O iných významoch výrazu vnútorné more pozri vnútorné more (rozlišovacia stránka).
Vnútorné more (-normovaný slovenský názov[1]; iné názvy: Vnútrozemné more[2], Vnútrojaponské more[3][4], Japonské vnútorné [alebo vnútrozemské] more[5], Stredozemné more[6], Vnútorné more Seto[7], Seto[8]; jap. 瀬戸内海 – Seto naikai) je more medzi japonskými ostrovmi Honšú, Šikoku a Kjúšú. Spája Japonské more s Tichým oceánom.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Vnútorné more je 450 km dlhé (od východu na západ). Jeho šírka od juhu na sever sa pohybuje od 15 do 55 km. Na väčšine miest sú jeho vody relatívne plytké. Priemerná hĺbka je 37,3 m. Najväčšia hĺbka je 105 m.
Vo Vnútornom mori sa nachádza skoro 3 000 ostrovov, vrátane väčších Awadžišima a Šódošima. Veľa menších ostrovov nie je obývaných.
Hlavné ostrovy
[upraviť | upraviť zdroj]- východná časť: Awadžišima, Šódošima, ostrovy Iešima, ostrovy Naošima, ostrovy Šiwaku
- stredná časť: Omišima, Innošima, Icukušima (iný názov: Mijadžima), ostrovy Hinase, ostrovy Kasaoka
- západná časť: Suóšima, ostrovy Uwakai, Haširadžima
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vnútorné more
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Národný park Vnútorné more Archivované 2007-04-23 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vnitřní moře na českej Wikipédii.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022
- ↑ KOPŠO, E. et al. Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992, S. 314
- ↑ VLASATÝ, B. Japonsko. Bratislava: Obzor, 1978, S. 11
- ↑ Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 379 (v hesle more)
- ↑ STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 173
- ↑ GÚČIK, M. Geografia zahraničného cestovného ruchu. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu v Banskej Bystrici, 1979, S. 172
- ↑ RUMÁNEK, I. Japonská dráma nó - žáner vo vývoji. Bratislava: Veda, 2010, S. 209
- ↑ DUDA, E. Dejiny staviteľstva. Bratislava: Iris, cca 2005, S. 335
